...nie som ten typ, čo sa ide zabíjať, lebo má problémy...Ale poraďte mi..Mám 20r, vlastne skoro 21... Doma - rodičov alkoholikov a sestru a brata, čo ma nznášajú, lebo nemám peniaze... Resp. platila som si školu - 760e na rok, keďže študujem externe...Dôvod na externé, som mala ten, že denné by mi nemal kto financovať, tak som chcela aj pracovať a rada by som šla z domu preč...Lenže je ťažké osamostatniť sa v tejto dobe...Neodsudzujte ma preto, že som chcela študovať, fakt chcem len radu, ako zvládať tento psychický nátlak..Mám dve roboty a nestíham sa učiť (obe roboty sú také, že robím koľko môžem, keď nemôžem, tak je to v pohode), vlastne bollo by v pohode, keby doma chápali, že s ami treba učiť...Ale nechápu,bežne sa mi nedovolia učiť a nútia ma robiť aby boli peniaze, keďže v tomto dome ani inú hodnotu okrem peňazí nepoznajú,...Stalo sa mi už aj, že som nemala peniaze, tak mi sestra vypla elektrinu, alebo mi nedala najesť...Neviem, ako to zvládať, už som dlhšie nespala, začínam aj trpieť nespavosťou, hoci som straaašne unavená, neviem zaspať, nerada chodím domov, ale nemám zatiaľ kam ísť....Otec s anestará, viac menej sa odsťahoval a keď som ho naposledy bola poprosiť o peniaze, lebo mi vyskočil dlh, tak sa na mňa vykričal a sám má na účte 2000e, teraz som aj ochorela a acelá rodina sa mi otočila chrbtom, už som si požičala na lieky 30€...Nemám na autobus do práce, pretože som v decembri doplatila školu...Je to komplikované, no proste ja už neviem...Ťahám s apo psychickom dne....:-(..Snažím sa vždy optimisticky myslieť, ale v poslednej dobe (pol roka) sa už ani neusmievam a každý mi to vyhadzuje na oči, že som už len kopa nešťastia...:-(
Nemám silu
hej darí sa mi:) ani by som nebola verila vtedy:)
no, ja:) tiez som to mala doma vselijake ale nie az take brutalne ako ty...mali sme problemoveho otca. ale ako rodina sme drzali spolu. to je ten rozdiel. tiez som najmladsia:) mame toho asi dost spolocneho ale ty si silnejsia lebo ja som hned ako som mohla, isla robit a odstahovala som sa. fakt ti drzim palce. ak sa ti to aj nepodari, spravila si vsetko co si mohla. a nestratis sa:)
nemysli na to...raz musi byt uz aj dobre. chod sa vyspat aby si mala silu na to vsetko. uz si zvladla toho tolko...zvladnes aj toto. iní by už dávno prchli, ty ides za svojim snom
nenechaj sa zvalcovat ani rodicmi, ani sestrou
nie, nema to vyznam..setri si energiu na seba, potrebujes to
sestra má 25, ona sa tvári ako hlava rodiny odkedy otec tu nie je, mimochodom oco sa odsťahoval len o poschodie nižšie do pivnice, tam žije v jednej izbe má tam kuchynku sporák proste normálna izba...ale už odkedy mi naposledy nepomohol soms a s ním nebavila...ja osm mu vždy chodialp omôcť, poupratovať, spýtať sa jak s amá...ale to nemá význam aj už nehľadám ani pomoc v rodine, keď niečo otrebujem ani ma nenapadne to tu riešiť radšej im všetko tajím...
a sestra ma kolko rokov, ze si dovoli ťa fliaskať? by som jej vratila kks ved si dospelá...nech si ziape na seba do zrkadla
No asi tak nejak to bude...Ja som prv bola taká, že len pomáhať a vždy sestra prišla som pomohla a keď som prišla ja ta nene nič také...No ale v poslednej dobe som s anaučil ahovoriť NIE aj ja...A odkedy mi dala takú facku, čo ma až stočilo, som an ňu clekom zanevrela...Keď sa stade raz dostanem, tak vživote ju ani vidieť nechcem, ja si zmen ím číslo a bydlisko neprezradím nikomu...Bohužiaľ, ja chcem nový život :-(
