Parkinsonička

sju, držím ti palce,nech sa ti darí a nech sa tie príznaky zmiernia.Tiež som prešla vvšeličím a tak viem aké dôležité je zdravie a psychická pohoda.

Lila, pýtaš sa, ako som na to prišla, že som parkinsonička. Začalo sa to nevinne, bola som unavená,zle som spala, cítila som nekľud, zhoršila sa mi chôdza, začala sa mi triasť pravá ruka, chôdzu som mala šuchtavú a hlavne písmo sa mi zmenilo. Písmenká boli roztrasené, malé.Začala som chodiť na neurológiu, bola som vyšetrená tromi odborníčkami, ale jednotný názor na moju diagnózu nemali. Nebudem písať, čo všetko som absolvovala za rok a pol, až nakoniec v poradí štvrtý neurológ pomenoval jasne moju dg. Absolvovala som ďalšie vyšetrenia, potom hospitalizácia, nasadenie liečby.Zareagovala som na lieky, i keď zo začiatku mi bolo zle, ale zvládla som to.Zlepšilo sa mi písmo, chôdza, tras už bol len minimálny.Liečim sa už druhý rok, ale choroba sa nedá vyliečiť.Je toho veľa, čo by som ešte mohla napísať, ale snáď Ti to stačí. Je pravda, že parkinsonova choroba sa vyskytuje u starších ľudí, ale, žiaľ už aj výskyt u mladších ľudí nie je rarita. Parkinsonici sa stretávajú s množstvom problémov, potrebujú podporu, porozumenie, veľa pochopenia, rodinné zázemie, ale aj záujem zo strany našej spoločnosti. Tu vidím veľké medzery, ale verím, že sa to raz zmení a že aj parkinsonikom sa dostane toľko pozornosti, akú si zaslúžia.

Sju,
mam bohuzial podobnu skusenost ako ty so Slovenskou spolocnostou parkinsonikov. :( ZDRAVIE.sk ma zaujem vytvorit priestor pre ludi trpiacich touto chorobou.
Ak je zaujem z tvojej strany, ozvy sa cez kontakt a nieco s tym spravime. :)
www.zdravie.sk

sju,môžem sa spýtať ako si prišla na to, že je to ono?Mala si prejavy aj niekedy v dávnejšej minulosti?Na ZŠ som mala spolužiaka,bol strašne zlatý.Písali sme si lístočky a mala som ho veľmi rada.Neskôr v puberte som stretla jeho maminu a tá vravela,že mu doma začalo bývať zle,odmietal chodiť do školy.Mával akési záchvaty-opisoval to dosť všeobecne,že mu ostalo zle,triasli sa mu ruky a nevládal sa pohnúť a rôzne takéto nešpecifické veci.Bol v depresii,lebo lekári mu zakázali chodiť na diskotéky a piť alko nápoje,lenže vieš, chalani,potrebujú sa v partii trošku vybúriť a nechcel sa určite cítiť iný a "slabší".Bol veľmi šikovný a učil sa na jednotky.Diagnostikovali ho ako epileptika ,ale viem,že lieky odmietal a chodil von aj napriek zákazom.Rodičia boli z toho hotoví a nevedeli, čo je horšie,či mať doma chronicky chorého syna omámeného z liekov, ktorý bol ešte donedávna úplne v poriadku,alebo ho chceli aspoň na chvíľu vidieť spokojného ako behá von s chalanmi a vyrastá ako ostatní rovesníci.O niekoľko rokov som zasa stretla maminu a povedala mi, že stav sa zhoršoval a Dominikovi diagnostikovali Parkinsona-mal vtedy 23,alebo 24 rokov.Vraj sa demonštratívne zobral z domu a oženil sa s nejakou holkou s jedným, čo dvoma deťmi a odišiel bývať niekde na stredné Slovensko.ja som sa tiež presťahovala a tak som o ňom viac správy nemala,ale niekedy naňho myslím.Divné mi je, že to môže mať tak mladý človek, vždy som mala zaužívanú predstavu,že Parkinson je strašiakom sedemdesiat a viac ročných ...Asi je to geneticky dané v rodine...

sju,môžem sa spýtať ako si prišla na to, že je to ono?Mala si prejavy aj niekedy v dávnejšej minulosti?Na ZŠ som mala spolužiaka,bol strašne zlatý.Písali sme si lístočky a mala som ho veľmi rada.Neskôr v puberte som stretla jeho maminu a tá vravela,že mu doma začalo bývať zle,odmietal chodiť do školy.Mával akési záchvaty-opisoval to dosť všeobecne,že mu ostalo zle,triasli sa mu ruky a nevládal sa pohnúť a rôzne takéto nešpecifické veci.Bol v depresii,lebo lekári mu zakázali chodiť na diskotéky a piť alko nápoje,lenže vieš, chalani,potrebujú sa v partii trošku vybúriť a nechcel sa určite cítiť iný a "slabší".Bol veľmi šikovný a učil sa na jednotky.Diagnostikovali ho ako epileptika ,ale viem,že lieky odmietal a chodil von aj napriek zákazom.Rodičia boli z toho hotoví a nevedeli, čo je horšie,či mať doma chronicky chorého syna omámeného z liekov, ktorý bol ešte donedávna úplne v poriadku,alebo ho chceli aspoň na chvíľu vidieť spokojného ako behá von s chalanmi a vyrastá ako ostatní rovesníci.O niekoľko rokov som zasa stretla maminu a povedala mi, že stav sa zhoršoval a Dominikovi diagnostikovali Parkinsona-mal vtedy 23,alebo 24 rokov.Vraj sa demonštratívne zobral z domu a oženil sa s nejakou holkou s jedným, čo dvoma deťmi a odišiel bývať niekde na stredné Slovensko.ja som sa tiež presťahovala a tak som o ňom viac správy nemala,ale niekedy naňho myslím.Divné mi je, že to môže mať tak mladý človek, vždy som mala zaužívanú predstavu,že Parkinson je strašiakom sedemdesiat a viac ročných ...Asi je to geneticky dané v rodine...

Moja mamka bola parkinsonička,ale bola podstatne staršia ako ty.