Ad 1: Volá sa Stano, nech nemusím stále vypisovať to príšerne dlhé slovo psychológ :D
Ad 2: Bol mi nehorázne sympatický hneď, ako som ho zbadala: 29-ročný, milý, sexy a tak, niet divu. Takmer okamžite som si začala nahovárať, že som sa doňho zabuchla, ale vtedy to tak zrejme nebolo... Až postupom času. A teraz, po pol druha roku, si uvedomujem, že som sa doňho totálne zamilovala a netuším, čo s tým.
Povedala som mu to, riešili sme to, o tom terapia je, ale závislosti od Stana ma nezbaví ani Stano.
Má priateľku, na ktorú žiarlim a fakt ju neznášam, v duchu jej želám rozličné príšerné veci, a keby som potajomky myslela len na to... Fantazírujem o - ehm, o všeličom, "čo by tak mohlo byť, keby..."
Je mi jasné, že som si ho nekriticky idealizovala - a občas ho hlboko znenávidím, tak to už u mňa chodí - a tiež predpokladám, že toto musí zažívať aj pri iných klientkách, museli by byť frigidné, ak by sa im nepáčil :D Ako odborník sa s tým vie vysporiadať. Ale čo ja, safra? Však tam chodím preto, že som emočne nestabilná, priam rozflákaná, a teraz ešte aj toto.
Na terapiu mám chodiť kvôli sebe, nie kvôli tomu, aby som očumovala Stana. Trápi ma to, najradšej by som sa už na nikoho nenamotávala (vzťah už nechcem, to je definitívne rozhodnutie), ale to si nerozkážem, že jo.
Tak neviem. Dať si s terapiu na chvíľu pauzu? Alebo by to nepomohlo a keď sa vrátim, tak budem zažívať stále to isté? Alebo to jednoducho nejak prísne racionálne potlačiť, skrátka si vsugerovať "nie, Meretseger, toto nemôžeš, tak sadni a poslúchaj"? (Som schopná vsugerovať si absolútne všeličo.)
Stále naňho myslím, snažím sa ho zvádzať, milujem, keď sa ma dotkne, milujem jeho hlas, výzor, vystupovanie, proste mi z neho úplne hrabe. A v tomto smere mi terapia skôr škodí. What can I do?
Namotaná na psychológa
Meretseger, pozname sa uz nejaky ten piatok. Nezlyhala si ty, ale tvoja rodina, ktora ta roky brutalne zneuzivala. Na to, co si zazila a na to, aky nizky vek mas to zvladas dobre a prajem ti vsetko dobre.
Meretseger ale coby si zlyhala.Zas neprehanaj. Najdi si len iny objekt alebo psa,ak chces mat uspesnu terapiu.Ved isto vies zo skusenosti,ze sa vies rychlo namotat aj odmotat:-)Netlac na pilu a ignoruj negativne pocity.Zalez do izby a pockaj kym to prejde..Neupadas do takych stavov,ze ti je vsetko jedno a naozaj za zabijes?Ja poznam 3 baby co tymto trpia a zalezi len na jedincovi ako sa s tym vyrovna.1 je super,zije plnohodnotny zivot az na par vystrelkov,ktore su prijatelne a 2 sa uz roky vracaju do nemocnice,kde ich ozivuju a neuspesne liecia.Je len na tebe,ktoru moznost si vyberies.Staci ked si uvedomis,ze nic nie je take hrozne ako sa na prvy pohlad zda.A naucis sa dat veciam svoj cas.
Aj k psychiatrovi! Je to tu uvedené a J111, tváriš sa, akoby som tu bola prvý deň! :D A btw, je to psychiatrička - niežeby to u mňa robilo rozdiel, ale na ňu som sa vskutku nenamotala.
Díky:)
To, ze si sa do neho zalubila, nie je trestne:D Ja neviem, ale ak sa obcas aj rezes a chodis s tym len ku psychologovi? Podla mna viac by ti pomohol psychiater. Alebo chodis aj ku psychiatrovi? Tu spominas len psychologa, lebo si sa do neho zalubila.
Drzim ti palce, aby si sa z tych vsetkych problemov nejako vymotala. Sam mam problemy /hlasy/ a je to niekedy na nervy.
A to bola odpoveď pre Magyho :D
Racionálne uvažovať je fajn!
Nechcem. Ale tvrdím, že aj čo sa týka HPO, v mnohých veciach sa snažím. Napríklad ohľadom toho rezania: ide to síce pomaly, ale snažím sa dávať si medzi tým dlhšie intervaly a neublížiť si za každú kravinu. Alebo vychádzať lepšie s ľuďmi, nevybuchnúť, hoci by som často chcela.
Ide však o nedostatok snahy aj teraz? Mala som sa snažiť nezamilovať sa doňho? :D
Musím však priznať, že sa vždy môžem snažiť viac. V opačnom prípade zlyhávam (a to si myslím pri všetkom, od utierania prachu až po plávanie životom).
Takže som zlyhala, že som sa naňho namotala? Bože, už neviem.
piktogram hraniciari su "psychopati".Oni racionalne uvazovat dokazu (pokial nemaju psychoticke epizody),ale nechcu.V tom je ten dolezity rozdiel od ostatnych psychickych problemov.
p.s. nikoho nenapadam. mna to vazne pobavilo :)) myslim, ze sa mam na com bavit tak na tyzden :))
viete, co je problem vacsiny ludi? zabudli sa vediet bavit. prestali sa vediet bavit. uz vo vsetkom vidia len problemy. smutne. a este smutnejsie, ze taketo videnie/myslenie prenasame aj na dalsie generacie a potom sa cudujeme, kolko maju "problemov".. ano, uz vas vsetkych pocujem, ako trepem blbosti, ako nic neviem, ako sa mam dat liecit, niekto ma vazne problemy, blabla.. usetrite ma. ten, kto ma naozaj vazne problemy, nevypisuje sem na forum, ale hlada realnu pomoc.
ak sa chcete prerozmyslat a pretrapit k smrti, vasa vec. take plytvanie. casom, energiou... miesto, aby ste sa riadne bavili. tancujte, spievajte si.. robte cokolvek, pri com sa citite, ze mate prazdnu mysel a lahke telo :) po uplynuti vasho datumu "spotreby" uz na to nebude priestor.
piktogram: Sounds good:)
Magy: Vážne nemám? Podľa čoho súdiš? Viem, že v niektorých veciach nemám, okej. Aj konkrétne v tomto prípade?
