som nestastna vo svojom zivote,nie je to kratkodoba depka:-(

si to naozaj ty?

joooooooooooj na5rana som...stale ma musi s5rat aj teraz ...no staleeeee
jooj ale mam nervy...........

ked som to docitala,mala som pocit, ze zijes s mojim muzom.Aspon v minulosti taky bol.Po x rokoch som sa od neho docala slovicka PREPAC a skoro ma to zabilo.No ja som aspon vedela,ze ma miluje (aj ked to niekedy vobec tak nevyzeralo),aj ked ma vobec nechapal a myslim,ze doteraz nechape.Vie,ze fyzicky mi uz nemoze ublizit,tak to robi psychicky.No zijeme v trochu inom prostredi,ako vacsina ludi-nemozem to tu moc rozpitvavat.

viem ze sa nezmeni k mojim predstavam
ublizuje mi tym ake ma nazory a tym ze sa nedokaze so mnou zosuladit prosto on ma len to svoje...svoje nazory....nechcem nan ho kydat lebo by to bolo sproste
ale dokazala by som toho spustit spustu
v naosm vztahu nie je ucta a ja malo lasky citim
tiez potrebujem lubit a zase mozno slovne vyjadri ze ma ma rad jeho skutky ma niekedy i teda reci tak dopalia ze to nema obdoby
vyznieva potom ako maximalny necitlivec a niekedy po rozobrato toho co sa stalo nakoniec uzna ze to bolo od neho hlupe je to uz jedno pretoze keby sa to stane par krat to je stale
un ho nie je to co vypusti premyslene a niekedy mam pocit ze mu chyba inteligencia ked uz nie ucta a schopnost vediet co sa patri a co je neslusnost
o jeho zlozvykocj ktore sa mi protivia uz ani nehovorim
viem ze teraz vyplyva akurat to ze ja k nemu necitim to co by som potrebovala citit k cloveku na ktoreho sa viazem a preto sa k nemu citim citovo prazdna a to co k nemu citim je tak asi hnev a lezenie na nervy
sprava sa ako take prasa....skoda reci
ja ho neviem zmenit on sa citi ako najlepsi na svete a to uplne vazne

Škoda že si hneď na začiatku takto podrobne neopísala svoj problém.Mohli sme sa vyhnúť debate o tom či máš alebo nemáš depresiu.Tvoj stav vyplýva vlastne z nešťastného manželstva.A tu je každá rada drahá. Lenže aká? Miluješ svojho partnera,vážiš si ho? Alebo ti niečim ublížil?Chceš zabojovať o plnohodnotnú rodinu s ním?Z tvojich slov cítiť že tvoj partner asi sklamal tvoje predstavy.Zrejme nie je taký aký by mal byť a z toho si smutná a nešťastná.On je tým problémom?Veľa otázok ale odpovedať musíš ty.

No hej, ale celý život nemožeš snívať, po štastnej rodine túži každá žena a nejedna si pre to veľa vytrpí znáša od partnera, len máloktorej to vyjde, taká je realita, ber čo máš, veď koľko žien ti závidí,zdravé dieťa, plno kamošov, muža (ved nemusíš byt s ním stále a ak musíš vytvor so od neho taký "duševný" odstup), a tá láska ťa určite stretne, ale to už bude iný problém

ja mam pocit ze by mi pomohlo zmenit svoj zivot laska a ucta a nie egizmus a sebectvo mojho partnera zijeme spolu uz od mojich 18tich a sme tiez rodicia...to je mozno jedine co nas spaja a preco sme spolu aj respekt.preco som ja s nim mozno je to hlupe ale je to realita ja viem teraz mi poradite tak od neho odid dieta ma mat spokojnu matku...ma spokojnu matku ja to takto neprejavujem som mila usmievava zena vela sa hrame venujem sa jej chodime von rozne aktivity vymyslame navstevujeme sa s jej rovesnikmi a ich maminami mojimi kamoskami
nemyslite si ze je to problem v tom ze som na materskej...uz nie vyskusal som si aj po md ist do prace a citila som sa tam fajn,mam rada ludi
cela ta moja nespokojnost je len v tom ze si s partnerom nesedime resp.mne nesedi kazdy sme z ineho cesta ja ho za to nechcem sudit
mojim snom bolo mat normalnu ustalenu rodinku nakolko j som v takej nevyrastala a nemam len pekne zazitky z detstva....ano ahaaaaaa teraz poviete tu je pes zakopany...ano je tu presne zakopany a zakoreneny
verim vsak ze viem plnohodnotne zit ale potrebujem mat po svojom boku chapajuceho milujuceho cloveka co si ma bude vazit ako zeny
DUFAM,ZE NA MNA NENADAVATE KOLKO SOM TOHO POPISALA,MA TO NEJAKO CHYTILO:-)
nemam oporu a tak ju hladam kadetade po nete asi:-))prosim negativne reakcie mi dobre nerobia tak ma uchrante prosim mne naopak podpora pomaha:-)vdaka za porozumenie...

Sweetberry, opýtam sa ... Ako si spokojná so sebou? so svojím životom?.. Ja som v tvojom veku tiež mávala takéto stavy,,, dnes s odstupom času viem, že to bolo obdobie, keď som sa "hľadala",,potrebovala som sa zaradiť,, bola to akási ľútosť samej nad sebou,, blúdili mi hlavou večné otázky, Prečo ma nikto nemá rád,, a čo bude so mnou ďalej?... taký bludný kruh. Neklasifikovala by som to ako depku,,, ale ako životné obdobie,, ktoré musím prekonať. Teraz sa mi o tom už ľahko píše,, prešla som si mnohými skúškami,, a mám svoje sebavedomie, svoje názory... Vtedy som ich nemala, a cítila som sa nepochopená..a sama.. Tak neviem,, nevidíš sa aj Ty v týchto mojich riadkoch?

u mňa za to može chlap a to že sa neviem od neho odpútať a tak sa trápim ďalej

Nikto nikomu svoje choroby NEVNUCUJE
A depresiu mať sweetberry mať nemusí, ale môže a o to tu ide, a ide o to,aby to nejakým spôsobom riešila a nečakala, že to odýde samo, lebo ono to neodíde len tak