Ahojte...mozno ma pre toto budu vsetci odsudzovat, ale musim to niekde napisat... Je to asi rok a pol, kedy som s tym zacala... zacalo sa to po vymene nazorov s jednou kamaratkou... povedala mi dost nepekne veci... ze som zla, ze sa so mnou kamaratila len z lutosti, a mozno aj mala pravdu :( teraz viem, ze mala.. som zla... v ten den ked som sa vratila zo skoly, mala som chut to uz vsetko skoncit, tak som siahla po noziku a porezala si zapastie... ale nebola som taka silna aby som zarezala moc hlboko... neskor po nejakom tyzdni som to spravila znova... az sa to nestalo mojim ritualom. Ked som bola psychicky na dne, siahla som po noznickach, noziku, ziletke, ihle, a rezala som sa kym mi netiekla krv. Zo zaciatku som potrebovala som citit bolest, no neskor mi to uz bolo jedno. Pacilo sa mi to :( a bolest som uz ani necitila. Snazim sa s tym skoncit. Vyhybat sa vsetkemu ostremu. Citim sa ako sipkova Ruzenka :( Bojim sa, ze to takto bude vzdy...
Rezanie sa
Pomohla ti čo? Dorezať sa? Tomu nerozumiem ani ja, a že som schopná dorezať sa kvôli pekným blbostiam!
Fakt nechápem, prečo si aspoň sama pred sebou nepriznáš, že máš sakra problém. Týmto spôsobom pred ním neunikneš.
hej belina rada je uplne skvela akurat co mi vecer pomohla sa .......
boze ja som povedala ze uz to neotvorim a zase som tu :D fasa no
bella12: Tlieskam! Najlepšia rada, akú som tu videla. Ty študuješ psychológiu?
lentilkaaa: Nejeden hraničiar skončil ako nesvojprávny, to je pravda. A ako tu tak čítam, čo kv píše o liekoch a ich hltaní, tak ma to začína mierne desiť, bo vidím, že tá je na tom ako ja pred rokom (a to som si ja ešte priznávala, že mi hrabe). Ou.
lentilka co chces ?
daj mi POKOJ. nereaguj furt na mna vsade. hej vymyslene. a skoncila som v tejto skurwenej teme.
sa cudujem ze na milu kv este niekto nedal navrh na pozbavenie sposobilosti na pravne ukony :)
A AKO SI TAK CITAM TOTO CELE TU, ZACINAM MAT Z TOHO POCIT ZE MILA KV SI TO CELE VYMYSLA....
kv...iste so vsetkym sa da zmierit ale aby ta jeneho dna sanitka nemusela odviest. A AKO SOM UZ POVEDALA NEPOMOZES NIEKOMU KTO SI POMOCT DAT NECHCE.
kv, Tvojím naozajstným problémom nie je rezanie či bulímia - tie sú len následkami. Skutočným problémom je niečo za tým a Ty určite musíš cítiť, čo. Niekedy v minulosti si mohla byť zranená na duši, na srdci a túto ranu nosíš v sebe doteraz. Možno si nebola niekým prijatá, alebo horšie - mohla si byť vysmiata či spochybnená, v dôsledku čoho si sa začala podceňovať alebo dokonca za seba hanbiť. Čo sa stalo, si už nemohla spätne ovplyvniť, jediné, čo si mohla, bolo nájsť si takú oblasť, ktorú by si mohla mať plne pod kontrolou. Dievčatá si za takú oblasť často vyberajú práve kontrolu svojej váhy a postavy.
Rezanie sa - je to, ako by si samu seba trestala za veci, za ktoré sa viníš. Nečudovala by som sa, keby si žila v sebapodceňovaní, sebaobviňovaní a v neláske voči sebe samej. To je Tvoj najväčší problém. Niekde v hĺbke Tvojho srdca je malé dievčatko, ktoré plače a kričí: to nie je fér, čo sa mi stalo! Dievčatko, ktoré túži byť milované, obdivované, hýčkané ako princezná. To, že si toto nedostala, však neznamená, že je to Tvoja chyba, alebo že si to nezaslúžiš. To je ten hrozný a deštruktívny omyl v Tvojom zmýšľaní.
Súhlasím s predchádzajúcimi názormi, že by si mala vyhľadať pomoc psychiatra. Pravdaže, nikto Ťa nemôže prinútiť, ale keď už nič iné, pouvažuj aspoň o psychológovi. K psychológovi chodí v dnešnej dobe kopec ľudí a nikto sa nad tým nepozastavuje. Potrebuješ to všetko, čo Ťa ťaží na duši zo seba dostať - a práve tam niekde sa môže začať riešenie všetkých Tvojich problémov. Veď už aj Ty sama musíš cítiť, že takýto život Ťa obmedzuje a neuspokojuje. Riešenie existuje, dá sa Ti pomôcť, len musíš sama chcieť...
ked ma nieco rozrusi, tak si zanadavam.
no my si ho veru nedame a uz vobec nie vsetok, len ty
