Nenavidim mojho kolegu

Príspevok v téme: Nenavidim mojho kolegu
nenavidim

Bol prijaty do prace na to aby nam tu pomahal.. jedine , co po skoro roku dokaze je, pytat sa dookola na tie iste veci, stazovat sa kolko ma vela prace a pritom cely den len sedi na riti a napise par majlov, neda sa s nim o nicom bavit, trpi samomluvou, ked sa treba ako kolektiv na niecom dohodnut a povedat to sefovi, tak drzi hubu a tvari sa ze on o nicom nevie a potom samozrejme profituje z toho aj on.. nevie vymenit ziarovku, ked vonku snezi a on musi niekam ist, tak place ze ho osnezilo, je tam milion dalsich veci ktore by sa dali vypisat.. a ku vsetkemu je este aj strasne skaredy. dost co sa s nim clovek nema o com bavit, iba cloveka naserie, este sa neda na neho ani divat.. ja som sa velmi snazila ho akceptovat ale bohuzial sa to naozaj neda. vadi mi na nom uz uplne vsetko, aj jeho existencia.. pracu zmenit zatial nemam moznost, ignorovat ho je tiez tazke, lebo ked nieco zadre, tak sa az mysel zastavi.. ako sa da zvladnut sediet v jednej miestnosti den co den 8 hodin s takymto individuom, bez toho aby clovek nezosalel pripadne ho nezabil?? za kazdu radu budem moc vdacna.

nenavidim

v ziadnom pripade. riesim to preto lebo kazde rano sa zubudzam pomaly s placom ked si predstavim ze ten kus hnoja tam bude! a premyslam nad tym ako k tomu pristupovat. nie som v skolke aby som nevedela rozlisit co k niekomu citim!