Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť

kachitaa

Je uplne jedno, ako sa nakoniec nakopneme, ci cez zotretie inou osobou, ale cez nejaku scenu z filmu ci nam pekne pomozu priatelia alebo na nas niekto nakrici. Je to uplne jedno, zivot sa nam prihovara cez mnohe situacie aby sme to riesili a skor ci neskor nas nejaka jeho finta dokonale oslovi ale netreba kolo seba staviat bezradny mur sebalutosti a beznadeje. Dolezite je, ze napokon sa rozhodneme konat vo svoj prospech. A ako sa hovori, k jednemu cielu vedie milion ciest. A za kazdu cestu, ktora sa pred nami rozsvieti, treba byt vdacny. A je to krasny pocit.
Ja tiez som bojovnicka, viac menej cely zivot a teraz som v novom levele zvanom Uzkost :) Mna tesi, ze je tolko moznosti rieseni tohto neduhu.
Viete, pred par rokmi, teda pred piatimi, som dostala silny zachvat hucania v usiach. Skoncila som v nemocnici a salela som kazdou minutou. Nedalo sa nic robit, poslali ma domov s tym, ze sa s tym mam naucit zit. A ja som si to nevedela ani len predstavit. Trosku sa mi to zmiernilo, ale usi mi revu a kricia nonstop. A hop, naucila som sa s tym zit, a niekedy ked je to priam neunosne, si poviem, ze predsa toto ma nerozladi. A nerozladi! A to iste potrebujem dosiahnut s uzkostou, naucit sa s tym zit, ze sa tak pri mne mrcha unudi, ze odide prec so stiahnutym chvostom.
Tak sa pekne uvolnite, ved predsa dni sa nam zdaju zamracene len preto, ze zrakom nevidime cez mraky. Ale to slnko tam stale je!

tatiana26

Ránko, no Zuzka65 skonštatovala som fakt...človek vždy potrebuje niekoho, kto ho nakopne a od blízkych ľudí sa to prijíma ťažšie a oni sa to dokonca boja niekedy povedať, aby nebolo zle...

zuzanka65

Ahojte všetci. Tánička, ďakujem, potešila si ma. Teraz nejde o mňa, nerobím to preto, aby ste so mnou súhlasili.Viem, že takto to funguje, takto sa z toho dá dostať, preto to píšem. Tobi, viem ako dlho si tu medzi nami, tak mi prepáč, ale mala som pocit, že už by si mala začať robiť pre seba viac. Bola si u lekára s chrbticou, tuším berieš aj lieky na úzkosť, možno si myslíš, že robíš dosť. Je to individuálne, kto ako rýchlo sa z toho dostane, no niekdy, keď čítam čo píšete, napadne ma " aha, tu sa to nehýbe z miesta, treba k tomu niečo povedať". Viete, nie som psychológ, tak to možno aj preháňam a chcem výsledky príliš skoro. Veď si len zrátajte, koľko sedení u psychogóv alebo psychoterapeutov ste absolvovali, tí, čo tam chodíte, a koľko ste za to zaplatili, alebo vaša poisťovňa, tak možno im ani nezáleží na tom, ako rýchlo sa dostaví zlepšenie vášho stavu, hoci nepochybujem, že oni vám chcú pomôcť.
Tobi-Katka, tak ako? Skúsiš tie prechádzky s malým? Urobíš dobre sebe aj jemu. Sama vieš, že nie je dobré pre dieťatko byť celá deň doma, musí chodiť na vzduch. A ešte jedna vec. Zvážsi, ako by si mu trochu upravila denný režim. Teraz to nie je veľký problém, ale neskôr ti Tobi pôjde možno do škôlky, ešte neskôr do školy, bude musieť ráno vstávať, skús stým jeho neskorým chodením spať začať niečo robiť už teraz, aby si stým v budúcnosti nemala ešte viac problémov. Aj pre teba by bolo lepšie, keby ti zaspal okolo 20-21:00 a ty by si si mohla v kľude posedieť a popísať s dievčatami na nete.

tatiana26

No vidím, že tu zase bola konfrontácia... Na základe vlastných skúseností so Zuzkou65, ktorá ma vytáčala neuveriteľne, musím povedať, že má v mnohom pravdu a že môžem len a len súhlasiť... Je to strašne fajn, ak vám niekto povie "áno moja zlatá, rozumiem ti, musí to byť peklo, si silná, že si to zvládla, ja by som sa na tvojom mieste zložila...alebo ani sa ti nečudujem, že máš úzkosť" a podobné veci... lenže to ťa neposúva...to ťa len necháva v domnienke, že aké si chúďa a aký je svet nespravodlivý... A ja musím teraz vyjsť s pravdou von ... keby ma tu neboli vtedy Zuzka65 a Inka niekoľkokrát kvalitne zotreli, tak neviem, či by som sa niekedy pohla z miesta...

zuzanka65

Tobi-Katka, tak predsa to malo význam sa mi zdá, čo som ti napísala. Konečne si to dostala zo seba von a aj sa ti možno uľavilo. Máš z čoho mať tú úzkosť, veď to my všetci. Tak sa už netráp tým strachom, vidíš , že ti nepomáha v ničom. A ten, čo to to spôsobil je už preč, tak sa nemáš čoho báť. Čo sa stalo sa už nedá vrátiť a to je dobre, nevráti sa to. Jednoducho, aj keď sa na to nedá zabudnúť, je to preč.
Ži pre dnešný deň, minulosť sa zmeniť nedá, ale ako prežiješ svoj terajší život, je už len v tvojich rukách. Je to ťažké, ale je to možné. Maj sa a drž sa.

agaven

prepačte trasu sa mi ruky ptreto sa mi zle piše nie som cudzinka ale jedna tetanovka triaška ruk krče noh tak ten čo utočil že skratkujem vety ... kto chce prečita a vie ahojte

zuzana12345

ja strašne zle znášam keď vidím že niekto mladý zomrel.V októbri sa synovi zabil spolužiak a mňa to tak položilo že som mesiac mala problémy a nedokázala som to rozdýchať.Ja to mám s tou mojou náladou také rôznorodé.Buď som nervózna a to potom všetci utekajte,alebo mi je tak všetko jedno to je ta najlepšia alternatíva,alebo sa začnem ľutovať a hneď by som plakala.To mávam momentálne najčastejšie