Zajákavanie

Síce to nie je konkrétne môj prípad, ale s takým jednym človekom žijem v domácnosti, je to môj brat.

Siso123 - nemáš žiaľ pravdu, tak ako píše Magy, môže to byť vyvolané traumou, zľaknutím, šokom, aj chyba vo výchove.

Môj brat totiž koktá od takých ôsmich rokov, teraz má 21. Koktať začal keď sa naši rodičia po dlhých rokoch (desiatich) manželstva rozviedli. Celý čas u nás boli len hádky a krik, nás ako deti to stresovalo a síce sa vždy tváril, že ho to netrápi, jeho to trápilo dosť, zatváral sa do izby a radšej pozeral telku ako keby to musel počúvať. A tak sa začal zajakávať a to teda dosť, mal problém vysloviť každé druhé slovo. Neskôr v puberte začal chodiť ku logopedovi a aj na akupunktúru, odporučili mu lekári hrať na flaute (on vedel) a cvičiť na stacionárnom bicykli, na ktorom si mal precvičovať dýchanie. Vraj to všetko pomáha, hovorím len to čo som počula a videla. Zajakávať sa neprestal, ale zlepšilo sa to, hovorí lepšie ako kedysi. Je študent práva, veľmi úspešný a ťažkú hlavu si z toho nerobí, proste sa s tým naučil žiť a ľudia to chápu. Nájde sa medzi jednotlivcami samozrejme nejaky blbec, ale to asi všade. Inak skvelý film, kde to je ukázané je The king's speech - ak si nevidel pozri si, odporúčam ;)

taktiež mám s tým problém už od mala teraz mám 23. Mne to v podstate až tak veľmi nevadí, pretože niesom na tom zle, len v stresových situáciách je to horšie. A najhoršie je to v škole ked je nejaká prezentácia, to aby sa človek fakt zblázil. Ja si myslím že terapia u logopéda pomáha, aspon mne teda určite, psycholog mi nepomohol ale asi je to subjektívny názor. Tiež užívam lieky na ukludnenie, skúšala som aj čaj so ženšenu a nemám pocit že by to pomohlo. Najmä pomáha postupné prekonávania strachu, proste na to nemyslieť a nestresovať sa skôr ako je to nutné... Aj ked je to veľmi náročné.

mily Siso123. najprv si prosim poriadne nastuduj celu problematiku okolo balbutizmu a potom sa vyjadruj a niekoho zosmiesnuj, inak sa ti stane, ze sa zosmiesnis sam. to ze si sam balbutik este neznamena, ze ja neviem o com pisem.

primarne sa jedna o geneticku predispoziciu, urcitu poruchu v mozgu na chemickej baze pripadne chybu v neurologickych vazbach, ale tak ci onak, musi byt aktivovana niecim zvonka. najcastejsie stresova udalost, zly vplyv prostredia, zla vychova, prehnane naroky kladene na dieta, snaha o nasilne "preprogramovanie" dietata z lavaka na pravaka atd...

kolko spolahlivych zdrojov informacii chces ohladom tejto problematiky??
uvediem len zopar klucovych citacii z roznych zdrojov:

- Podľa prieskumu väčšina rodičov postrehne koktanie ratolesti po silnom emocionálnom strese, po zľaknutí, napr. po strate veľmi blízkeho človeka. Dospelí začnú koktať najčastejšie z psychotraumatických príčin.

- Svoju úlohu môžu zohrávať biochemické procesy mozgu či elektrické aktivity mozgových hemisfér. Spúšťacím mechanizmom je však často nejaká dôležitá životná udalosť. (a necakane obrovska torta na tretie narodeniny to asi tazko bude)

- Najčastejšie sa hovorí
o dedičnosti, hoci až vplyv prostredia, v ktorom deti rastú, sa stáva spúšťacím mechanizmom geneticky zdedenej dispozície k zajakavosti.

to su len tri, ktore som rychlo nasiel na nete, odbornu psychologicku literaturu, ktoru som cele roky studoval a o ktoru sa opieram pri svojich uvahach a radach na tomto fore, so sebou na cesty nenosim, takze ti z nej ani citovat nemozem. na to tu ani tolko miesta nie je.
tebe doporucujem precitat si napr. specialnu odbornu publikaciu o zajakavosti, tusim to napisal Kondac ci Kandas. prepac, nepametam sa po tych rokoch, ako sa presne vola.

---
za svoju prax som sa stretol s nie jednym balbutikom a drviva vacsina mala povod svojho koktania/zajakavania sa v detstve.
spomeniem len dva. jeden mal prisneho, skoro az despotickeho otca.
az ked sa pri hypnoterapii vytiahol na svetlo jeho strach z otca a toto sa poriesilo, az potom sa to zacalo zlepsovat a dnes sa skoro nezajakava.

druhemu mama zomrela ked mal 4 roky. zo dna na den prestal rozpravat, lekari len s vypatim vsetkych sil ho dokazali ako tak prinutit komunikovat, vzdy to bol skoro porod, kym zo seba dostal jednu vetu, a aj to sa zakoktal. dnes dokaze rozpravat plynule, je velmi malo stresovych situacii, kedy sa trochu zasekne, ale je to takmer nepostrehnutelne, skor to vyzera, ze sa zamyslel.
podrobnosti tu pisat nemozem.

Ja ked pijem tak sa my rozprava docela faajn,az moc rozpravam potom :D Ale na druhy ten to je potom horsie :/

Je to veľmi hnusné a veľmi nepríjemné. Ja sama sa tiež dosť zajakávam a tiež tak napr. v obchode, proste s cudzími ľuďmi hlavne. Ale aj pri kamarátoch, dneská pri rodine, potom si všetci o mne môžu myslieť, že po dvoch štamprloch som ožratá.
Nikdy sa neviem vykoktať, plus moja strata pamäte je tiež "geniálna". A ked sa to skĺbi dohromady, tak.... ochraňujte moju dušu.

aj ja kokcem od cca 4 rokov,mam 23,teraz ten kto ma nepozna,ani nevie,ze som dakedy velmi tazko koktal,teraz chvala Bohu,len sem tam dake slovo neviem povedat,ale s telefonom sa tazko kamaratim stale :)

Cau

Takze najprv napisem Magymu bo to co napisal je totalna hlupost,clovek nemusi prekonat ziadnu traumu ani sok a uz vobec to neni chyba vo vychove! To si kde toto nabral? Musim sa smiat :D

Ja mam 24 a bojujem s tym cely zivot,niekdy horsie a niekdy to je lepsie..ako pises Zajavko pri strese je to najhorsie..

Pracoval som ako manazer 3 roky a vtedy bolo vsetko pohode,ale teraz si hladam pracu a mam vazny strach z pohovorov a nie preto,ze by som im nemal co povedat,ale preto,ze ma prepadne stres a asi kazdy vieme ako to dopadne...takze momentalne bojujem sam zo sebou :(

J111 ano je to naozaj strasne,ked chces nieco povedat a nejde to,rec je zakladna vec a clovek nepochopi ake je to tazke,ked to nezazil...

Ale tak stale som docela zdravy takze snazim sa to brat pohode :)

Tak to mi je ta uprimne luto, lebo to musi byt hnusne a neprijemne.

Mám spolužiaka, ktorý sa zajakáva, a pokiaľ viem, nebojuje s tým nijako, proste to prijal a je s tým celkom v pohode:) Neviem odkedy, teraz má 20.

smer psycholog/psychiater.

treba poriesit problem z minulosti, kvoli ktoremu si sa zajakavat zacal. nejaky sok, trauma, chyba vo vychove... musis tu vec s odbornou pomocou vytiahnut na svetlo a obrazne povedane vyboxovat tuto podvedomu spomienku z ringu. nedusit ju v sebe. a potom mas vyhrate.
pomoct moze regresna terapia, napriklad.