Ahoj,
mam 21 rokov a neviem ako to presne vysvetlit...ludi mam rada, rada chodim do spolocnost, rada sa zoznamujem, cestujem a este radsej mam dobrodruzstvo..avsak, vyskytuje sa u mna problem, ze po istom case cca rok-dva pokial som s niekym v intenzivnom dennodennom kontakte (spoluziaci, najblizsi kamarati) sa mi ti ludia ako keby zunovali a mam pocit, ze si nevieme jeden druhemu poskytnut to co na zaciatku, ako keby doslo k urcitemu bodu, ze uz viac o toho cloveka nemam zaujem, aj ked by som zanho dala ruku do ohna, mam pocit, ze sa mi "zunoval" a uz ma stretnutie s nim nijako dalej nerozvija, vsetko na nom ma vytaca a zacnem na tom cloveku hladat len to zle, po pripade sa mu vyhybat..stretli ste sa s tym niekedy niekto?? neviete mi poradit ako proti tomu bojovat?? pretoze mna to velmi mrzi a nechcem si takto nicit vztahy..:(
Odpor k ludom
Lajka celkom ťa chápem.Tirž zažívam niečo podobné už dlhší čas.Dokonca som znenávidela svoje najlepšie kamarátky (teraz už ich asi tak nazvať nemožem),všetkým spolužiakov..zostali mi len rodičia,ktorí vidia že som plný mizantrop.Ale popravde ako mocť mať rád ludí? ked si stále iba ubližujú a ľahko zradia.Niekoho považujete za dobrého človeka a vzápätí zistíte aká je to sviňa.A tí ostatní naokolo to cítia,že ste k nim chladný a nemáte ich rady.Ale Lajka ty isto možeš všetko ešte napraviť a znovu to vidieť inak.Lebo ked už bude neskoro ako u mňa zostaneš sama a celé dne len nadávať v duchu na ludí ktorí sedia vedla teba.
Bohuzial vecsinou je to tak ze ti najblizsi sa najviac odcudzia ...
Tiez som zazil priatelstva ked som si bol s kamaratom viac ako brat a jeden za druheho by sme dali vsetko a vzdy sme stali zasebou ale potom prislo nieco ani nie ze hadka ani konflikt iba sa nam rozisli cesty a mozno sme cakali jeden na druheho ze sa ozve na telefon ...
A dnes sa stretneme po rokoch podame si ruky stale sme jeden pre druheho viac ako len znamy ale uz si nemame akosi co povedat ...
Ono zo skutocnym priatelstvom je to ako z laskou ...
Lajka, ani sa ti necudujem, pretoze naozaj nie je o co stat...
Aj ja som v mladosti nemal rád ľudí. Dnes sa už na ľudí pozerám z iného pohľadu a mám ľudí rád. Takáto zmena preferencie prichádza s vekom. Mne to trvalo 50 rokov.
pardón za tie lomkové paličky, nechápem čo tam robia
Lajka, každému niekedy začnú liezť na nervy ľudia, aj dobrý kamaráti. Neviem či som správne pochopila, ale keď ťa nejaký kamarát už začne \\\"zunovať\\\" býva to už potom navždy? Mení sa to po nejakom čase opäť na dobré obdobie? Pokiaľ to nebýva dlhodobé, tak si myslím, že je lepšie v tom zlom čase resp. keď budeš cítiť, že to začína byť zlé, prerušiť na nejaký čas kontakt, kým to neprejde. Pokiaľ ale sa ti \\\"zunuje\\\" a už s tým nepohneš, ani keby si chcela, tak v tom vidím 2 možnosti. Buď preto, lebo si s tým človekom trávila až príliš veľa času resp. si ešte nenatrafila na skutočného kamaráta s torým by si chcela byť v kontakte do konca života. Čo by bol ten smutnejší prípad. No a tá druhá možnosť, môže to byť tou tvojou dobrodružnou povahou. Rada objavuješ a nepresedíš niekde, potom je normálne, že by sa ti rutina nepáčila no a tú rutinu by v tomto prípade mohli predstavovať aj ľudia v tvojom okolí.
Teraz vlastne pozerám, že si sa pýtala na to ako to riešiť, nie na analýzu.. :D
Ja by som ti navrhla, tráviť s každým kamarátom po rovnako času, aby nebol jeden nejako \\\"zvýhodňovaný\\\" a tým by si sa možno prestala viac zamýšľať nad jeho vlastnosťami, ktoré ťa iritujú a nedostala by si čas nechať ho sa ti \\\"zunovať\\\" lebo potom vlastne keby boli všetci narovnako, zamýšľala by si sa nad všetkými narovnako a to by sa nedalo. Takže podľa mňa to by bol spôsob ako si tie vzťahy nepokaziť - snažiť sa nedať sebe samej príležitosť začať to kaziť. Iná ďalšia možnosť mi v túto nočnú hodinu už nenapadá. :)
Ja som si toho prave vedoma a preto sa s tym snazim bojovat ako viem..casto sa snazim mysliet na vsetko, co sme spolu prezili, ako sme sa kde nasmiali, obcas si dokonca pozeram fotky..lenze po minule roky sa mi uz stalo, ze ked som to takto v sebe potlacala, raz prisla nejaka blba chvila az sme si vykricali vsetko zle navzajom, aj ked ja som to pravda iniciovala..
A to keby si bola na tomto fore dlhsi cas....vtedy by si len dostala odpor k niektorym ludom... :)
Lajka...nic s tym nenarobis...pokial sama nebudes chciet...ak mas dobrych kamaratov...tak si to vaz, lebo v dnesnej dobe je ich velmi malo :)
