GoFruit, som rada že máš vďaka mne chuť na jablkovú šťavu :D držím palce s tými spotrebičmi ktoré si želáš. a ďakujem, budem sa snažiť jednať sebavedome, nech vidia že som odhodlaná. keď som si neistá asi to vedia dobre využiť proti mne...
s tými bio ovozel je to hlavne tou cenou, že ich ľudia aj naozaj nechcú veľmi kupovať. dávajú ich často predražene, 4 jablká za dve eurá trebárs... a to tiež s voskom na šupke.
Rosemary, ďakujem :) a z tvojho jedálnička, jablká s cesnakom by ma asi ani nenapadlo spájať, chutí to dobre?
ohľadne jazykov, je pravda čo napísala Sedmikráska. často je to o snahe,možno to trvá trošku dlhšie a ide to ťažšie, ale dás a to :)
s tým cestovaním a krajinami mi teraz tak hovoríte z duše.. ani neviem chvíľu som ani nedokázala odpísať, ako som len sedela a rozmýšľala...
Sedmikráska ak ti môžem poradiť, rob si podľa seba... aj keby si "padla na ústa" ako si napísala, nestojí ti to viac za to, ako neskúsiť to vôbec? a potom premýšľať po zbytok života aké by to bolo keby?
každý vraví že keď nejdeš na školu hneď, už sa ti nebude chcieť ale myslím, že to nie je pravda... poznám dosť ľudí čo si robia alebo dorábajú výšku a majú okolo tridsiadky, a aj o dosť viac... pretože až teraz začali mať jasnejšie v tom, akým smerom sa vôbec chcú naozaj uberať. a keď teraz budeš hoc aj tri roky cestovať, kto vraví že potom sa ti nebude chcieť študovať? mňa pred rokom mama donútila ísť na výšku hneď po strednej a ľutujem to. chcela som namiesto toho odísť aspoň na rok preč, hoc aj len pracovať a potom trochu pocestovať, ujasniť si niektoré veci a dať sa psychicky aj telesne dokopy. a namiesto toho som sa pol roka trápila na ťažkej škole a nerobila skutočne nič iné, len sa nonstop učila a aj cez najmenšiu chvíľu voľného času pracovala, aby som vôbec mohla zaplatiť za jedlo, lístky na autobus... je to veľký tlak. nezostal mi žiaden priestor na také vyvetranie, oddýchnutie, uvedomenie si, čo asi chcem najviac v najbližšom období. a teraz som zaseknutá na brigáde, kde si dokopy nezarobím vôbec nič, lebo všetko ide hneď preč na prispievanie za bývanie, potom strava,... bludný kruh. ešte som ani neposlala prihlášky na ďalší rok, lebo netuším proste. to čo mám ako tak vybraté mi nepríde ako to správne pre mňa, respektíve mi chýba taký ten pocit nadšenia z toho. stále tak dúfam, že by som odišla aj teraz niekedy proste preč... lenže ako napísala GoFruit, už na mňa tak každý preniesol svoj strach, že sa ním cítim by väznená. a to musím prekonať. takže ak máš ako sen ísť niekam na misiu do afriky a cítiš to tak celou bytosťou, že je to to správne, začni si o tom niečo viac zisťovať, zbierať informácie... :) posunie ťa to trochu bližšie a redsa len to ešte nie je nič záväzné.