Bipolárna porucha

mayka

Ahojte, mam BAP od 13 rokov, teraz mam takmer 24. Bola som v nemocnici 4x, ale to este na zaciatku, pretoze lekarom trvalo takmer 2 roky, kym mi dali spravnu diagnozu a nastavili lieky. Ako niekto pisal, najhorsia je nespavost, ja som niekedy nedokazala spat aj tyzden, potom som uz od unavy mala halucinacie. V skole som bola hnusna, agresvina, ked mi niekto navrhol psychologa, uzavrela som sa. Bola som v extreme, sama neviem ci depresia alebo mania, asi uplna mania, ale taka so zlosotu voci vsetkemu. Teraz som ok, beriem stabilizatory, ale obcas som viac v manii, ale znesitelnej. Lekarka povedala ze ta porucha ma 6 podtypov a ja mam taky stastny, ze som vacsiu cast zivita v stave miernej manie, ktora skodliva nie je. Len sa musim sledovat. Mne velmi pomohla psychoterapia, a vdaka BAP som si vybrala skolu, ktora ma bavi a spoznala ludi a veci, ktore by pre mna inak ostali tabu : drzte sa vsetci, ci uz s BAp, alebo rodina a priatelia.

kozorozec12

mojej dcere diagnostikovali tiez BAP, bola v depresii a momentalne je hospitalizovana, lebo sa dostala do manickeho stavu...berie zyprexu, ale ta jej dodava chut do jedla, vzdy ma hlad...ma s tym niekto skusennost?

katty192

teraz, keď si tak spätne čítam tie svoje postrehy, tak áno, bola som v hypománii. ťažko sa priznávajú defekty vlastnej osobnosti.. ale nie o tomto som chcela. asi pred siedmymi rokmi mi diagnostikovali BAP a bola som nastavená na líthium. pred piatimi rokmi sa mi začalo robiť akné na tvári. nepripisovala som to liekom, myslela som, že mám len hormonálne výkyvy a treba ich nechať odznieť. lenže ono to neprechádzalo a celých päť rokov som mala akné. nakoniec som sa rozhodla pre zmenu liekov a nepríjemné vyrážky sa vytratili. na poslednom sedení u psychiatričky som sa dozvedela, že líthium už nie je číslom jedna v prípade liečby BAP, v kombinácii s nejakým jedlom spôsobuje otravu žalúdka. a ešte niečo. dávkovanie liekov na BAP. je tomu asi dva mesiace, čo som si sama začala znižovať dávku liekov a sledujem, čo so mnou robia. cítim sa ďaleko lepšie, menej spím, počas dňa nie som unavená a nervózna. je ťažké sa hýbať a existovať, ak vás lieky utlmujú. nehovorím, že ich nepotrebujem, ale sama si určím, pomaly, postupne, koľko moje telo potrebuje. inak som stratila dosť veľa času práve tým spánkom, nehovoriac o tom, že som mohla pôsobiť na ľudí ako pohodlný typ a neperspektívny a taký kadejaký, čo ma momentálne aj dosť uráža.

maria-terezi

8.2.2008 podla zaznamu na tejto stranke som nevedela, co bude s nasou dcerenkou, a len som dufala, ze vsetko bude o.k. nedostala som sice ziadnu spravu od inteligentov zatakovaných bipolarkou, ale dnes viem, ze je mozne prekonat tuto poruchu a pokracovat plnohodnotne a stastne v zivote.

21nat

ahojte aj ja trpim BPA.som toho nazoru ze sa s tym da pomerne normalne zit.cite tazsie je to tazsie nez ked je clovek uplne zdravy ale tato choroba neni tragediou, ide len o to ako sa na to clovek pozera.argumentujem najma tym ze ju mam uz diagnostikovanu niekolko rokov a dnes vdaka liecbe a dodrziavaniu zopar pravidiel mozem povedat ze som stastna.nebojte sa,zvladneme to vsetci,drzim na vsetkym palceky!!

Majjenka 3

Na Slovensku vyšli o tejto chorobe dve knihy 1. Bipolarna porucha od L. Vavrušovej a 2.Kognitivno psychoedukačná terapia bipolarnych porúch. Ta je skor vhodna ako prirucka pre terapiu u psychologa.Inak o tom vela nie je popisane. Ked si ale nahodite do googlu anglicky nazov choroby: Bipolar disorder tak vam vyhodi kopu clankov a informacii o tejto chorobe v anglictine.Tuto chorobu je dobre okrem liecby liekmi liecit aj terapiou u psychologa. Znasobuje to dobry efekt. Prajem Vam vela zdaru pri liecbe.
Maja

katty19

ale nie, nemyslím si, je to normálny prejav radosti:)
okrem toho, príliš veľké sebapozorovanie ešte nikomu nepomohlo, dokonca z toho prichádza depresia:) tak čo? trocha prievanu do tých vzťahov:D