Ahojte, rada by som sa s vami podelila o skusenosti, ako zvladate zivot , ktory vam strpcuje uzkost , depresia, pomahaju vam lieky? Zvladate kazdodenne povinnosti, pracu s tymto ochorenim?
Ako zvladate zivot s depresiami, uzkostami?
kika22
andm
wreck: Opat som sa usmiala, ked som citala Tvoju odpoved, super :)... No akoby som to vysvetlila... Ked sme spolu zacinali, vedela som, ze s niektorymi vecami mam problem, ale to, ze je to az take "vazne" som zistila hlavne s nim. Ono zalezi aj na tom, ako tu uzkost, ci nervozitu prezivas, a ja ju mam v podstate takmer neustale (viac ci menej). Skusim na nejakom konkretnom priklade... (my sme este taky specificky pripad, kedze spolu aj pracujeme), tak napriklad mam s niekym hovorit (cez telefon alebo aj normalne) som celkom ok, a pride, a mam s tym este vacsi problem, myslienky typu, ze to robim zle, alebo co si pomysli, jedoducho ma jeho pritomnost este viac znervozni, a pritom si myslim, ze by ma to malo viac ukludnovat (ale to tiez zalezi na mojej momentalnej nalade). Dalsie napr. ma dojst ku mne po praci, celkom sa tesim, ale potom panika a hovorim si, ze aj tak som unavena, nebudem sa mu poriadne venovat, tak ako by som v "normalnom" vztahu mala, ked mam nieco uvarit, tak zase, ci to bude dost dobre a tak... Pritom on mi nikdy nedal najavo, ze by s tym mal nejaky problem, prave naopak. Jednoducho sa malokedy viem uvolnit (vacsinou je to spojene s alkoholom), a proste ma potom napadnu veci, ze vsak naco by mal so mnou travit cas, ked s inymi by to mohlo byt ine, lepsie... ze radsej si tie stavy budem prezivat sama.
Boli sme aj na dovolenke, teda na dvoch, ta prva bola uplne ze fajn (to bolo este na zaciatku), a teraz druha (tam bol este jeden kolega, takze sme boli traja), a to som proste ledva isla do mesta, a vkuse mi bolo "zle", a opat tie myslienky, ze som mala radsej ostat doma, aspon by som im nekazila dovolenku a necitila by som sa tak.
Neviem no, snad sa z toho da nieco pochopit :). Kazdopadne vela krat mi to aj pomaha, ale v takych beznych veciach (nakup, varenie, domace prace...) som radsej sama.
wreck
andm, cital som ta 2x. napisala si to zmysluplne, rozumiem textu ako takemu, ale do tej situacie sa veru vzit neviem. jedina vec, ktora by bola pre mna (ale len teoreticky) obmedzujuca, suvisi so sexualitou. ine obmedzenia mi nenapadaju.
ale mam zase dostatocne vysoke eq na to, aby som dokazal prijat, ze u kazdeho moze zle psychicke stavy spustat a zivit nieco ine.
skus preto napisat 2-3 z tych mnohych cinnosti a veci, v ktorych ta to obmedzuje.
a mozno by sme sa mohli prestahovat do tvojej temy, aby sme kike22 nekradli priestor. :)
andm
wreck: Reagujem na "toto mi bolo vzdy zahadou. ako moze byt niekto takto nestastny, ked ma zivotneho partnera". Ja som s momentalnym partnerom asi rok, a ver tomu, ze clovek moze byt ciastocne nestastny, proste po prvotnom vzplanuti, ked si myslis, ze vsetko uz bude fajn, tak to pride naspat. A to si neviem pradstavit nikoho chapajucejsieho a tolerantnejsieho, cize nemam pocit, ze by to bolo zlym vyberom. Ide proste o to, ze ma to obmedzuje v mnohych cinnostiach, a teda veci, ktore by som aj chcela urobit, neurobim, cize prichadza este vacsie sklamanie a uzkost. Takze na jednej strane je to s partnerom o nieco lahsie, na druhej su vsak veci, ktore ma potom "deptaju" este viac. Mozno u Teba by to bolo inak. Dava to zmysel? :)
whee_ee
A to mám len pomaly 21 ... No ale čo už ... Život ide ďalej ...
whee_ee
A depresie sú veci, ktoré veľmi neovplyvníš, je to choroba, navyše trpím aj postraumatickým stavom, OCD a ako som spomínala, sociálnou fóbiou ...
whee_ee
wreck .... veľa som si vytrpela .... a na psychiku to doľahlo .... nebyť partnera, tak neviem, kde by som bola ....
Modrááá
kika22, ako tak čítam tvoje témy a príspevky, tak mi to pripomína mňa spred niekoľkých rokov. Tiež som sa stále zaoberala tým, ako sa cítim, stále som upadala do beznádeje a točila som sa dokola. Ale to nie je správny prístup. Viem, že ti je zle, veď som to prežila sama. Ale tým, že na to stále myslíš, to len zhoršuješ. Nedá sa na povel vyskakovať a zabávať sa, to je jasné. Ale nič nie je horšie, ako stále rozoberať svoju depresiu. Tak sa jej nikdy nezbavíš. Keď si bola u Albertovej, nepovedala ti, aby si si kúpila nejakú literatúru? Lebo mne dala pár tipov a čítanie mi veľmi pomohlo. Skús ju poprosiť o radu, ona je veľmi ústretová a je zvyknutá na to, že ju ľudia s týmito vecami otravujú. Neverím, že by ti nepomohla, veď pomohla už toľkým a stále to robí. Musíš začať inak myslieť. Na niektorej téme ti to ktosi aj radil ak si dobre pamätám.
wreck
whee_ee, toto mi bolo vzdy zahadou. ako moze byt niekto takto nestastny, ked ma zivotneho partnera.
nanovo by som vymuroval cely velky cinsky mur vznasajuc sa pri tom 10cm nad zemou, aky by som bol stastny ze niekoho mam.
nechapem...
wreck
kika22, nie, urcite lieky nie. ale to som ja. nezoberiem si ani paralen, ak sa uz naozaj od bolesti nehadzem o stenu.
robil som si tento test -- www.deprexis.com -- a vyslo mi 15 bodov z 27, cize taky stredne tazky stav. podla mna nie je nevyhnutne na lieky. a kym sa nebudem so sluckou na krku stverat na strom, tak by som chcel byt bez liekov. este som nemal 34, tak si myslim, ze na lieky, vo vseobecnosti, mam este cas.
u mna to trva od konca roku 2009, s vyraznym zhorsenim od konca roku 2010, ale zatial to zvladam. som si za ten cas nasiel sposoby ako to kopat do riti, ked ma to chyta. niektore som spomenul.
skus najprv psychoterapiu. lieky by nemali byt prvou pomocou.
andm, dakujem. :) vidis, ked niekoho takto pobavim, hned je aj mne lepsie.
whee_ee
Mne lieky zatiaľ nepomáhajú, užívam cca 2-3 týždne, iba trochu na sociálnu úzkostnú poruchu, som trochu odvážnejšia pred autoritami, ale inak depresie a úzkosti mám nonstop, akurát keď som s priateľom, tak mi je lepšie. Predskúškový stres mi nepridáva ....
