Uvazujem nad zivotom.Myslim ze zijem fajn zivot,chodim na gymnazium,mam priatela.je pravda ze odkedy ho mam,som sa skoro uplne prestala stretavat s kamaratmi.Ale mne to nestaci.Strasne malo kedy som spokojna.Mavam depresie lebo mam pocit ze mojmu zivotu nieco chyba.Potrebujem viac ako len obycajny zivot.Mavam pocit ze moj zivot nema zmysel,marnim roky a som zufala.Bojim sa ze kroky ktore robim teraz resp. nerobim (akoze ze niesom v 18 rokoch schopna zarobim ziadne vacsie peniaze, nemozem si zalozit zivnost a podnikat.) Zivot obycajny zivot a mna to ubija.Potrebujem aby sa stale nieco dialo.Chcem cestovat a prihlasit sa do nejakej modelingovej alebo castingovej agentury, cestovat, byt samostatna.Proste mam 18 a mam pocit ze som stara ze uz co uz nemam doteraz, uz mat nebudem.Ale su dni kedy si vazim aj co mam a milujem svoj zivot ale bojim sa ze sa len utesujem a desim sa do buducna streotypu :(( Rozmyslam ci chorobna nespokojnost je nejaka porucha alebo neviem.
