Prosim poradte mi. Žijem s druhom, máme tri deti, dve už veľké a jedno 3,5 ročné. Bolo nám vcelku dobre, ale odkedy sa narodila malá, začali problémy v našom vzťahu. Nebola komunikácia - neboli riešenia. Vyvrcholilo to tým, že sme išli od seba. Po troch mesiacoch sme sa dali dokopy a konečne si všetko vydiskutovali.
Priznal sa mi /a vraj to priznanie bola najťažšia vec v jeho živote/, že CELÉ TIE TRI ROKY FETOVAL a preto mu bolo všetko jedno. A vraj počas doby, čo nebol s nami, pochopil, čo je preňho dôležité, nasluboval hory-doly, že sa k tomu v živote nevráti, nebude už klamať atď atď.
Dali sme si skratka šancu.
Ale teraz je tu takýto problém: myslím, že sa k tomu vrátil /minimálne k tráve/. A začal strašne klamať. V úplných maličkostiach, ale čo je oveľa hroznejšie, začal klamať v naozaj vážnych veciach. Okrem toho, že sa mu nejak záhadne oddalujú termíny výplat (predtým bývali vždy na konci týždňa, max. každé dva týždne), dospeli sme až k tomu, že som mu dala minulý mesiac peniaze na úhradu splátky úveru a dnes mi volali z banky, že je to neuhradené. Takisto nezaplatil faktúru za plyn a pritom tvrdí, že všetko je uhradené. Peniaze doma držím ja, (tak sme sa už dávno dohodli, bol na to dôvod), ale posledné dva mesiace vidím, ako klame o využití peňazí, čo mu dávam, dávam mu denne do práce a mimo toho chodí aj na nákupy, ktoré sú naozaj akési moc predražené /samozrejme len keď nakupuje on/. Navyše je problém v banke aj plynárňach a to už sa nedá tolerovať.
Prosím, poraďte mi, čo mám robiť. Dnes som mu volala, že potrebujem faxnúť doklad do tej banky, a vraj ho mám pohľadať, že ho niekde nájdem, on stále tvrdí, že to je zaplatené. Viem, že nie je.
Nemôžem už s takým človekom žiť. Šancu dostal, ale ju zmárnil. Bodka. Láska? Po tomto všetkom mi ako muž fakt odpadá od chuti. Len ma trápi, čo to najmenšie dieťa. Veľmi je naňho naviazaná a jeho odchodom bude najviac trpieť ona. Preto neviem, či ho mám vyhodiť, alebo čo s ním urobiť, len viem, že s takým človekom žiť už nevládzem a ani nechcem. Alebo s ním zostať len kvôli malej? Ale aké pravidlá si s ním mám dohodnúť?
Nikdy to neskončí?
hej natalka2 chvalabohu aspon to v tomto state naozaj trestaju je to fetovanie a nieje natom nic smiesne
ehm,ty nazyvas fajcenie travy fetovaním?:P
Neboj sa, ty sa dlho bez neho trápit nebudeš, možno si chvíľu poplaces no potom sa ti ulavi, a deti su ohromne adaptabilne. Bude vám oveľa lepšie bez neho, a on pokiaľ chce, tak nech sa posnazi, ale uz bez vás, sam, šancu si mu uz dala.
Ked v tom bol tri roky, to uz je pekny navyk, ak by som zistila,ze ma priatel okradol o zlato kvoli drogam, zdvihol by sa mi zaludok a nikdy viac by som z jeho ust nechcela pocut ani slovo. Citila by som sa ako pospinena. Ved je to hanba. Nic, zbal mu kufre a hajde! Naco slova? SKUTKOV bolo dost. Jedna sanca stacila. MAS PRAVO byt v zivote STASTNA! Vzchop sa a zober vsetko do vlastnych ruk! Drzim palce, uprimne..
lenže ked nepomôže rozhovor, co teda pomôže??? a kým dokaže, že to vie zmeniť, tak čo? mam žiť vedľa neho ako vedľa cudzinca, nech si žije po svojom? čo budem za tú dobu robiť ja? len rozmyslat a týrať sama seba?
lebo ked sa rozídeme, ja už ho ozaj späť nevezmem. nie kvôli tomu, že by som ho nechcela, ale preto, lebo stále začínať odznova s tým, že raz to zasa skončí, to už nechcem. nechcem prejsť zas tým najhorším po rozchode, a keď to konečne prebolí, zažívať to znova a znova.
Má pomaly 35 a tiež si myslím, že už sa nezmení. Buď mu zato nestojíme alebo mu to takto vyhovuje. Lenže mne to už prestalo vyhovovať, trpela som mu už rôzne výstrelky, ale už je toho dosť. Rozhodla som sa, že sa už budem pozerať konečne na seba, ako sa ja cítim v tomto "vzťahu" a jeho pocity ma už naozaj prestali zaujímať.
Viem, že ho môžem poslať dokelu, je mi uz asi aj uplne jedno ci sa este dokáže spamätať... Lenže tak či tak, trpieť budem zas len ja, pretože ak spolu zostaneme, budem sa trápiť, a ak sa rozídeme, budem sa trápiť už len kvôli tej malej. A on...... ha ha ha...... veď on tým trpieť nebude, ani to neuvidí, že sa niekto kvôli nemu trápi. On stále bude mať, čo chce. Či s nami, alebo bez nás. To ma dosť serie, lebo tak či onak si to zlíznem ja s deckami.
Posli ho do kelu...kolko má rokov? Tri deti, nezodpovedný, priživnik, ten sa nezmení. Este že si si ho nevzala.
OCH, mas to tazke, pretazke.
Musis ziskat kontrolu nad vsetkymi Vasimi prijmami. Musi sa Ti zdoverit, priznat a musite spolu proti tej jeho chorobe bojovat.
Akonahle uvidis na nom, ze nema zaujem svoj problem s Tebou riesit a chce Ta nadalej podvadzat, klamat. Je len otazka casu, kedy ho budes musiet vyhodit a nebude to jednoduche. Potom to sprav cim skor. Zial, dcerka bude trpiet, kedze nebude schopna tomu porozumiet. Toto bude z Tvojej strany najvacsia obet.
Žijeme v dome po mojich rodičoch. Nemyslím, že toto môže nejak zneužiť.
Ale poraď mi, prosim, mám sa ešte vôbec pokúsiť o nejakú dohodu s ním, o rozhovor, vlastne ani neviem o čo sa mám ja ešte pokúšať. Alebo mu skratka mám hneď teraz zbaliť veci a poslať ho kadelahšie, bez toho, aby sme si to vydebatovali (neviem, či mám na to ešte silu, ani či mám záujem, pretože všetko, čo povie, budú len a len klamstvá). Nepotrebujem, aby mi hovoril, čo by som ja chcela počuť a pritom sa už nič nezmení.
