Podarilo sa tu niekomu uzdravit vlastnymi myslienkami a predstavami?

Lulu, zlé pochopenie, nezvládnuté emócie..ako hnev, nenávisť, žiarlivosť, závisť, atď...vytvárajú tzv. emocionálne zhluky..keďže sa im venuje kopec pozornosti, predstav si to ako hrad z piesku...čím viacej piesku dosypeš, tým bude väčší...no a v tele sa to voľne pohybuje a niekde usadí..je jedno kde. A ani nie dôležité. Ale existuje určitý súvis..ktoré miesto a ktorá emócia...ako som ti písala nájdi na nete..ja si to nepamätám a ani to neriešim. :o) Nie je dôležité, kde máš čo, ale ako sa toho zbaviť a zbytočne to neposilňovať *usilovným * rozmýšľaním o tom. Proste si vždy povedz...ak budem uvažovať takto, výsledkom bude toto. Je to to, čo sa mi páči, aby sa mi dialo?? Ak odpoveď je nie..nuž začni premýšľať o inom. Aj nasilu. Proste taká hra sama so sebou..myslím na to, na čo chcem a nemyslím na to, na čo nechcem. Náročné?? Nie, ešte náročnejšie. :oP

ochrana pred svetom...podvedoma...ze sa mi napr. nieco nepaci ako ide v zivote, nechcem aby mi bolo ublizvane, citit cojaviem napr. urcitu krivdu, nepravost zivota a podvedome sa kost zahusti aby bola odolnejsia, aby ma uz nic nezlomilo

Čo konkrétne myslíš svetom podvedomia? Ty si vedomie, podvedomie a myseľ zároveň..tri v jednom. :o) Tak nie je dôvod chrániť samu seba pred sebou samou. To, pred čím sa máš chrániť je choré uvažovanie na základe nepochopenia spomienok a podnetov, ktoré prichádzajú k tebe z vonkajšej skutočnosti. Aby si nevytvárala zlé postoje a to sa ti uloží do spomienok. A stadiaľ to nevymizne už nikdy. :o)

nemyslim problemy s hybnostou...skor ked sa to prejavuje na lebke, v dutinach...

Tak prvé , čo ma napadlo je stabilita. Keďže kostra je oporný aparát tela. Tak snaha vytvoriť a udržať stabilitu za každú cenu. Úporná snaha. Prílišná pozornosť venovaniu sa určitým spomienkam a to vedie k zacykleniu...aby si mi rozumela, spomienky sú stabilné útvary, navždy nemenné a ty sa začneš k jednej vracať znovu a znovu, ona sa stane tou najsilnejšou a ty prestaneš uvažovať o inom..a to je nehybnosť a tá sa prejaví navonok problémami s hybnosťou.

a co znamena, ak sa zhutnuju kosti? napr. nezhubne kostenne nadory a tak, ochrana pred svetom podvedoma?

Maoam, jedna rada pre teba...skús nehodnotiť svoj život slovami*ťažký*. Pretože je priame prepojenie mysle a duše. To je zákonitosť. A tak sa deje nasledovné...ty konštatuješ , môj život je tak ťažký..začne sa do tela vyplavovať patričná chémia..chemický prvok tomu zodpovedajúci je napr. olovo a ty máš v tele olovo a to sa ti začne usádzať v bunkách. Myseľ zhodnotí, musím sa zbaviť ťažoby...odľahčiť a začne sa to, čomu sa vraví anémia, neschopnosť viazať v krvi železo. A to môžeš potom aj trúbky oceľové chrúmať a problém máš stále. Preto pozor. ;o) A preto ja stále radím pokoj a rozvahu a aj v prístupe k ostatným. :o)

stale lepse, ako stagnacia ;)

Lulu, posuvam sa, posuvam, po milimetrikoch.

Maoam a pekny den ti prajem a radostnu pracu, ak sa da