Ach, ani neviem ako zacat. Mala som vztah skoro rok s muzom vsetko klapalo, ale narovinu mi povedal, ze ma nemiluje a ja som uz nechcela viac so seba robit debila. Ja som to videla inak ja som bola zamilovana, no neboli sme na tom rovnako. Skoncila som to, zle som to znasala a preto som odisla do zahranicia na niekolko mesiacov, zmenit prostredie hlavne ho nevidiet a vyliecit sa z toho. Ked sa dozvedel, ze odchadzam, bol z toho mimo a velmi sa chcel lucit co som ja nechcela. Dozvedela som sa, ze randi s inou a to ma fakt bolelo. Nakoniec som isla, vecerali sme kecali smiali sa a nakoniec to skoncilo najkrajsim milovanim ake sme kedy mali. O dva dni som odisla, zacala som hned pracovat, no po dvoch tyzdnoch som isla na dovolenku k moru. Cely cas v depresii smutku, vela som fajcila plakala nespavala. Citila som sa strasne smutno, dozvedela som sa, ze uz nerandi s tou babou. No aj tak som vedela, ze by som sa k nemu nevracala. O par tyzdnov som zacala mat gynekologicke problemy, pri malej potrebe som mna vypadol taky akoby sedy chumacik a zrazeniny krvi nemala som ani nejake extra bolesti, ale dalsie dva dni so mna take divne zrazeniny vychadzali. Uvedomila som si, ze ved ja som ani menzes nedostala a tak som sa zlakla, spravila som si test bol pozitivny. Utekala som k lekarke ta ma poslala na sono, oznamila mi, ze som potratila a mohla som byt okolo 4-5tt. Vraj v maternici nezostali ziadne zvysky tehotenstva a tak mi len dala antibiotika ani neviem preco. Je mi z toho doteraz hrozne uz su to 3 mesiace. On to nevie, pretoze som pocula, ze si zacal s inou s ktorou je doteraz. Pocula som, ze sa pokusaju o babatko. Mna to uplne zlozilo. On chcel byt somnou v kontakte no ja to nedokazem, on je zrejme z toho vonku ale ja som fakt mimo. Stale s vycitam, ze som potratila kvoli tomu ako som sa stresovala. Moj problem je, ze on sa mi ozyva robi si akoby standicky, ze sa ku mne mozno vrati ked pridem, ako rozprestrie pre mna cerveny koberec a podobne, mna to trapi povedala som mu, ze pre mna to sranda nie je tak sa osptavedlnil ze uz nebude. Presiel tyzden a znova si robi srandicky ako ma moju fotku stale pred ocami... Mne je z toho uz zle, neviem sa z toho dostat on nema sajnu co prezivam. Myslite, ze by som mu mala povedat co sa v skutocnosti stalo aby uz raz a navzdy prestal?
Povedat ex, ze som potratila jeho dieta?
Ale vobec som to nezvladla, sposob akym som mu to napisala... ach boze :( hroza
...rok dozadu som mala robenu konizaciu krcka maternice, myslite, ze aj to moze byt dovod potratu? Ked pridem na svk chcem sa dat poriadne vysetrit a vediet pricinu, tu mi nic nepovedali, len to, ze je to bezne.
Ja som skusala zrusit kontakt s nim, aj som mu napisala mail, ze to nedokazem, ze to je pre mna tazke no potom mal narodeniny a ozvala som sa mu sama od seba, chybal mi s nim kontakt. Volaval mi, hrala som aka som spokojna stastna no akonahle zacal srandovat ohladom nas mna to uplne rozhodilo. Mam pocit nespravodlivosti hnev ma uplne zoziera no zaroven si uplne vycitam, ze to je moja vina. Ja som sa citila strasne osamela ked som odisla, uplne stiahnuty zaludok, nervy, nespavala som a fajcila jednu cigaretu za druhou tak sa ani necudujem, ze som potratila :( Nemala som sajnu, ze som v tom, ked sme sa milovali urobil sa mimo nechapem ako sa to vobec mohlo stat...
Inak mail si uz precital, no neodpisal mi zatial nic. Zdalo sa mi lahsie mu to napisat ako povedat do telefonu no teraz to cakanie na reakciu je naozaj strasne. Neviem, ci by som sa odhodlala na telefonat. Aj ked sa mi neozve vobec, stretnut sa stretneme o 3 mesiace ked sa vratim domov, sused je jeho kamarat stale tam chodi a mame este nejake nevyriesene ine zalezitosti...
zaslúži si to vedieť,ja by som mu to povedala..bud odvážna držím palce!:-*
Myslim si, ze by si sa mala s nim o tom porozpravat. Keby si predsa nepotratila, tak by si bola tehotna, cize islo o vase spolocne dieta a je jedno ako to dopadlo. Navonok moze vyzerat jednoduchsie nic mu nehovorit a ze zivot ide dalej. Lenze sama vidis, ze ide, ale ako. Pre zenu je potrat psychicky narocna situacia, je to trauma a kazda s a tym vyrovnava inak, vacsina ale tazko. Je to nieco, co si vyzaduje cas a urcitu formu spracovania. Osobne si myslim, ze prave to, ze sa s nim o tom porozpravas je krok k tomu, aby si bola schopna tuto udalost vo svojom zivote spracovat. Nejde o vycitky, sebaobvinovanie, skor si myslim, ze by to mal byt rozhovor 2 dospelych ludi o tom, ze splodili spolu dieta (i ked neplanovane) a bohuzial to skoncilo tak ako to skoncilo. Myslim si, ze ak sa s nim o tom neporozpravas, tak bude problem pre teba tuto udalost spracovat a dostat sa dalej. Ty mas pravo sa s nim o tom rozpravat a on si musi na ten rozhovor urobit cas.
Takto. Bolo to aj jeho dieťa, možno sa budeš cítiť lepšie ak sa budeš môcť porozprávať s niekým, komu sa vlastne stalo to isté, je väčšia pravdepodobnosť, že ťa pochopí a bude to prežívať s tebou. To by ti mohlo pomôcť.
A neobviňuj sa, netušila si to, nie je to tvoja chyba.
Nie, nic mu nevrav.
Kedže je s inou tak jednoznačne kasli nanho a zabudni na vsetko,uplne ho ingnoruj,začni odznova,minulosť nezmeniš
co ti na to povedal? inak je to magor ked sa takto sprava.
takto skore potraty byvaju najskor kvoli nejakej vade plodu, takze nevycitaj si to.
co ti na to povedal? inak je to magor ked sa takto sprava.
takto skore potraty byvaju najskor kvoli nejakej vade plodu, takze nevycitaj si to.
