Dobrý deň. Volám sa Anna, mám 41 rokov a štrnásťročného syna. Tento problém sa týka neho a nie mňa - preto prejdem k jeho opisu.
Má čierne vlasy, modré oči, bledú pokožku. Nie je ani príliš vysoký čiže nie je ten typ " samá ruka, samá noha." Ku svojej výške 169 cm je však dosť chudý.
Myslím si, že má psychický problém a už neviem ako by som mu mohla pomôcť. S rovesníkmi si príliš nerozumie, niežeby nebol obľúbený - práve naopak - jeho spolužiaci alebo iní kamaráti po neho neustále chodia von, volajú ho do mesta, do kin a podobne, no on radšej ostane doma. V škole sa učí priemerne, všetci o ňom ale vedia, že je napriemerne inteligentný, jeho problém je, že sa ničím príliš netrápi. Ani škola ho nezaujíma. Nemôžem sa sťažovať, že by po večeroch chodil do krčiem, len sedí doma v izbe a číta si, kreslí alebo fotí. Po rozhovore s triednou učiteľkou som zistila, že v kolektíve je veľmi obľúbený a všetci ho označujú za človeka milého, zábavného a toho, ktorý vždy vie poradiť. Ako náhle však skončí škola je samotár.
Jeho najväčší problém je sebavedomie - nikto však nevie čo je príčinou. Má 14 no stále sa červená, na verejnosti neprehovorí bez hanby a keď sa manželova sestra, keď mal 11 vrátila zo zahraničia trvalo rok kým pred ňou vôbec prehovoril / a to u nás bývala.
Nerozumiem tomu čo mohlo vyvolať tento problém - je pekný, múdry, zábavný aj obľúbený. Strachujem sa zbytočne a je to normálne alebo má naozaj problém?
Prosím poraďte mi.
Ďakujem Anna
Môj syn má chorobne nízke sebavedomie
vyssie IQ je sprevadzane nizsim EQ, zbytocne by som ho do aktivit ktore nechce robit netlacil, je to jeho volba. Mozno z toho vyrastie a mozno bude genius. Ty len dohliadni nech sa nehrbi a neoblieka zastaralo ;)
Milá Anna. Podľa mňa je tvoj syn úplne normálny a reaguje adekvátne na túto dobu a súčasné školstvo. Ja keď vidím tie 14 ročné deti, aké majú mýšlanie, čo všetko si môžu dovoliť nie len v škole a ich slovník, tak sa mi až hlava krúti. A tiež spôsob hodnotenia žiakov známkami a prístup učitelov, katastrofa. Asi pred týždňom som stretla učiteľky ZŠ na pive, keď som počula, ako sa vyjadrujú o svojich žiakoch a aké možné pomenovania im dávajú a to pred celou triedou, tak mi zle zostalo. No a potom výchova, nechcem kritizovať, lebo sama nie som matkou, ale si si istá, či mu váš (a jeho otca) prístup k nemu vyhovuje? Je dostatočne ocenený, máte ho radi bezpodmienečne? Má dostatok priestoru a pohodlia na vlastný prejav, názor? Netrestáte ho ponižovaním, nevyhadzujete mu niečo na oči? cíti sa spokojný s vašim hodnotením jeho osoby? Má možnosť robiť dostatok toho, čo ho baví? nie je u vás napätá atmosféra? rozprávate sa s ním priamo, úprimne a bez výčitiek? Nebol nútený "byť trochu viac spoločenský a prívetivý"? Je mu prejavený dostatok lásky?
najvtipnejsie je, Nemôžem sa sťažovať, že by MOJ 14R SYN po večeroch chodil do krčiem...
v kazdom pripade si vy ako matka myslite, ze vas syn ma problem - co moze byt velmi velmi neobjektivne - riesil by som to cez psychologa. on bude schopny lepsie ako vy urcit, ci vasmu synovi vobec nieco je...
Môže mať aj sociálnu fobiu, čo je v preklade nesmelost. Ale to môže byť aj vekom, aby sa to zlepšilo mal by veľa komunikovať . Môžeš ho niekam vziať medzi ľudí? Nejakú záujmovú skupinu myslím. Alebo brigáda, kde bude musieť hovoriť s ľuďmi. Zaujímavé je, že je obľúbený, takže v známom kolektíve problémy nemá.
Je asi dosť introvert, to ale nie je vada. Neprehovoril, to nezahŕňa zdravenie, nie? S tebou ako komunikuje? Kým mu to vyhovuje, je to ok, he to jeho štýl, ale ak spozorujes zmeny, že by bol nešťastný, depresívny, ries to, najlepšie po porade s psychológom, lebo títo ľudia držia pocity v sebe a nevedia ich dať najavo. Potom sa to hromadí a môže to viesť k depresii, agresii, samovražde....snaz sa s nim komunikovať ale len tak aby mu to nebolo nepríjemné. V tomto veku sa uz skôr zveri priateľovi ako tebe.
