Prečo ma smrť zvierat dojíme viac ako smrť ľudí?

lost

tak to je hadam kazdemu kto prisiel do aspon vizualneho styku so zvieratami jasne, ze vedia rozmyslat a uvedomuju samich seba :D
ja to vidim na svojom psovi, ze nie je az taky tupec ako si niektori ludia myslia..
podla mojho skromneho nazoru (mam psa len, pudel) je nie ze -sebauvedomely, ale on sa snazi starat sa aj o mna :D
v neposlednom rade ak citi nervozitu v ludoch atd..
jasne ze nie je genius, ale kto by na neho povedal krive slovo, tak ho zotriem zo stola, ze sice je clovek, ale je analfabet :D (vedomostne urcite je, to sa da lahko dokazat..)

B.

Lost

len niektori ludia to stale nechapu...myslia si ze zvierata su tupe naprogramovane tvory, ktore nevedia citit, neuvedomuju si bolest a pod...celkom smutne na to ze zijeme v 21 storoci :)

Sejla

... to netuším. Ale poviem ti, ako to mám ja. Keď mi umrie psík, pripustím si to, príde mi ho ľúto, poplačem si a trochu to odstráni vnútorný tlak, človeku sa uľaví. Ale smrť človeka? Blízkeho? To nikdy nedokážem pochopiť, priať a už vôbec nie kvôli tomu plakať, aby sa mi uľavilo. Radšej nech ma porazí od hnevu, ako by mi malo byť lepšie, je to pokrytecké. Všetci, čo toho človeka poznali, vysporadúvajú sa so stratou 1 osoby a život ide ďalej. Ale ten človek, čo umrel, stratil všetkých. A všetko. Je to nad naše emocionálne schopnosti toto pochopiť. A preto sa tomu bránime. Možno... neviem.