Dobrý deň!
V poslednej dobe- asi posledné 4 mesiace ma trápi môj vzťah... Chodím s mojím kamarátom ešte z 1. stupňa základky vyše roka, intenzívnejšie sa však stretávame dlhšie, cca 4 roky. Obaja máme 20 a sme študenti VŠ. Bol by to ideálny partner, milý, pozorný, vtipný, zniesol by mi aj modré z neba... :) nebyť jeho depresií, prílišnej citlivosti a presvedčenia, že mu neustále ubližujem. Asi tuším, čo je za tým- ako dieťa bol týraný vlastnou matkou a zvykne vravievať, že za všetko zlé môžu vždy ženy. Často ho naštve aj niečo, za čo ja nemôžem, napríklad to, že mám veľa povinností v škole aj doma a môžem ho prísť navštíviť až ku večeru, len na nejaké 3 hodiny.... Alebo to, že uňho nemôžem prespať. Alebo dokonca to, že keď má depku a ja neviem, prečo sa správa tak divne a odmerane, až naštvane (pretože málokedy sa mi prizná, že má depresiu) tak ho na privítanie nepobozkám... Dokonca mi už vyčítal aj to, že som ho raz, keď bol u nás a mne bolo zle, nechala nejakých 15 minút samého u mňa v izbe, pretože som sa šla najesť a zapiť tabletku! Potom mi to všetko dookola vyčíta, mám z neho pocit, že absolútne nechápe potreby a povinnosti iných a vždy musí byť všetko tak, ako si to želá on. Vždy ma to neskutočne vytočí, vybuchnem a on mi potom vyčíta, že sa naňho hnevám neprávom, že hnevať by sa mal on na mňa a nie opačne... a vždy dookola opakuje, aby som mu neubližovala, ako si neuvedomujem, ako mu strašne ubližujem, aká som neprávom naštvaná ba dokonca agresívna! (to sú jeho slová). Vždy zo mňa neprávom robí tu zlú a silou- mocou sa ma snaží presvedčiť, že za všetky naše hádky môžem ja, pričom on si svoj podiel viny nie je ochotný priznať, dokonca ani po dlhšom čase. No ja už nevládzem byť stále za zlú a neustále počúvať tie jeho neoprávnene výčitky, ja sa už nechcem ospravedlňovať aj vtedy, keď sa vôbec necítim byť vinná a neustále ustupovať "len aby bolo dobre"... Vždy si poviem, že musím byť silná a trpezlivá, lebo on za to nemôže... Ale to je v rozpore s mojou výbušnou a tvrdohlavou povahou. Mám pocit, že tento vzťah začína psychicky ničiť aj mňa. Čo mám podľa vás robiť? Ako mu naznačiť, že by mal znova začať navštevovať psychológa tak, aby sa neurazil? Mala by som podľa vás aj ja zájsť za jeho psychológom a povedať mu, ako sa vo vzťahu správa? Lebo od koho iného by sa to dozvedel, ak nie odo mňa? Nechcem sa s ním rozísť, lebo ho strašne milujem a nedokážem si predstaviť život bez neho :( Ale zároveň si nedokážem predstaviť život s ním
Depresívny priateľ - už ďalej nevládzem
Ja ti poradim:
www.youtube.com
Presne tak. Skutocne depresivny clovek obvinuje zasadne seba, citi sa vinny za veci, za ktore nemoze, chce potrestat sam seba. Mozno ma depresie ako nasledok vplyvu matky, ale jeho spravanie sa voci tebe nie je sposobene depresiou, ale osobnostou. A treba pocitat s tym, ze teraz, kym nie ste este svoji, sa este ako-tak ovlada, ked budete spolu aj oficialne, tieto rysy sa este zvyraznia. A vsimni si jednu vec-on ta psychicky vydiera a manipuluje. Mozno to odpozoroval od matky, ale pozor na to-ty budes a uz aj si ta skutocna obet, nie on. Ak on nie je ochotny na sebe pracovat a zmenit svoje postoje, priprav sa na velmi tazke chvile.
pouziva tyranie ako ospravedlnenie preto, ze tyra teba? fuuha no pekny vztah. to nie je tym ze mu niekto ublizil, ale tym ze je egoista.
Depresivni ludia netyranizuju druhych. Teda ak on ma naozaj depresiu, nie kvoli tejto diagnoze sa k tebe chova tak ako sa chova. Preco ho chces za kazdu cenu zachranovat? Take ako ty koncia velmi zle!
Ak sa s nim chces cely zivot citit vinna za nic, cely zivot ho ofukovat, chodit okolo neho na spickach, ospravedlnovat sa za nejestvujuce chyby a preslapy, tak ho miluj aj nadalej.
Určite má depresie, má to aj potvrdené psychológom, nie sú to teda len moje domnienky alebo občasná zlá nálada... Boli mu odporúčané aj antidepresíva, takže to bolo naozaj vážne, mával stavy, že sa mu nechcelo ani žiť
Mas tu "uzasnu" vyhodu, ze tvoj priatel si zrejme len pri tebe dovoli sa naplno prejavit. Ak ma depresie, nech ide za lekarom. Lenze mne to skor pride ako vybijanie si komplexov na tebe. To, ze mu matka ublizila je otrasne, ale za to ty nemozes a on v zaujme vztahu by to mal riesit inak a nie tyranizovanim teba. Ak odmieta riesit svoje problemy s odbornikom, nemas preco byt trpezliva a sucitna. Ty nie si fackovaci panak.
Tak si to zhrnme. Tento vztah ti vobec nic nedava, len ta ubija. Neviem, ci ma tvoj priatel depresie, to mi z toho co pises jasne nie je, ale jedno jasne je - je to egoista. Mysli len na seba, podla neho si len ty povinna starat sa o jeho blaho, zaroven si za vsetko zle vinna. Skus si napisat na papier jeho dobre a zle vlastnosti. A podla vysledku sa zariad. A neospravedlnuj ho, ze bol ako decko tyrany. Aj keby to tak bolo, ty si ho predsa netyrala a preto nema dovod si vylievat zlost na tebe! Nehraj sa na Matku Terezu, take zeny koncia velmi velmi zle! Velmi zle je uz to, ze nenavidi vsetky zeny. Je to zakomplexovanec a vzdy si bude vybijat zlost na svojej partnerke. Mozes sa snazit ako chces, mozes byt na neho mila, dobra pozorna, o to horsi k tebe bude. Pre neho je vztah nie o laske, ale o tom kto z koho. Kto koho skor znici. A on vyhrava. Ak chces vztah na laske a vzajomnej ucte, budes si musiet najst niekoho ineho. Ak chces len trpiet a nechat sa terorizovat, tak si s tym pravym.
správa sa tak, pretože ťa zrejme považuje za jedinú jemu blízku osobu
a vtedy je citlivý na všetko čo robíš a ako to robíš... žiada si to, čo mu nebolo dopriate v detstve od mamy, ale teraz už aj s úrokami a od teba v podobe prehnanej pozornosti, starostlivosti
kým navštevoval psychológa, dalo sa to ako tak zniesť? skps mu pripomenúť staršie časy, keď to bolo (asi) medzi vami lepšie a navrhni mu znovu toho lekára... nerobil by to len pre seba, ale i pre teba. myslím, že to pochopí..hlavne nech sa dá dokopy a neťahá dolu aj teba
