A t najmä v škole ! Chodím už 2. rok na Hotelovú Akadémiu a naša trieda je super partia teda oni mínus ja . Nik sa so mnou nechce baviť,nebaví,myslia si, že som trápna. Nikdy som nikomu nič neurobila ! Ja za to nemôžem,že nie som taká pekná a dokonalá ako sú oni. Chcela som sa s nimi baviť , zapojiť sa do diskusie no vždy ma nakoniec "odvrhli" odkuryli a urobili si zo mňa vtip. Neviem :/ asi neviem byť spoločenská . Ale ido o to, že mňa to vo vnútri strašne zožiera. Ked som v skole pol dňa a nik so mnou neprehovorí viac ako jednu vetu aj to len ked sa niečo opýtam a aj to je len odpoveď alá "si trapna viac sa nepýtaj" . Proste po škole len plačem a plačem, pretože ma tá samota zožiera ja už fakt neviem čo mám robiť aj v učení som sa hrozne zhoršila. Rodičia na mňa zato vkuse vrieskajú a ja neviem nic ine len plakať. Som nemozná nenávidím sa! !!!! .. preco zijem ? naco ? chcem zomrieť
Nik ma nemá rád. Nik sa so mnou nebaví.
Ber to pozitivne. Máš viac času na seba - oddych, čítanie, televízia, neaký šport...... Dospievanie nie je byť na niekom závislý, je to o tom byť sama sebou a byť samostatnou.
HĽADÁM NÁZOV FILMU, PROSÍM POMÔŽTE. DÍKY! :-)
Ahojte. Chcem nadviazať na túto tému
. Ja som tiež nezapadol do kolektívu, či už na strednej, alebo zákl. škole. Moc to tu rozpisovať nebudem. A môj príbeh je v mnohom pidibný tomuto.
Ale bol by som veľmi rád, ak by sa tu na fóre našiel nejaký milovník filmov, alebo milovníčka. Neviem názov filmu ani meno herečky, ktorá bola na strednej škole , bola mladá a pekná, ale spolužiačky ju neprijali. Tak jej robili zle. NÁZOV TOHO FILMU JE ORE MŇA DOSŤ DÔLEŽITÝ A MYSLÍM, ŽE BY SI HO MAL POZRIEŤ KAŽDÝ, KTO SI NIEČÍM PODOBNÝM PREŠIEL, ALEBO PRECHÁDZA. Aj ju šikanovali a robili si z nej posmešky aj cez internet. Dievča bolo z toho nešťastné, mala strach, nepríjemné stavy a myslím, že si aj kvôli tomu začala strihať vlasy a chcela sa tuším aj tabletkami zabiť. Dá sa povedať, že si prestala kvôli tomu, že pre kolektív nič neznamenala aj samu seba vážiť a chodila tuším aj tak divno oblečená do školy (ak si to dobre pamätám). Aj v rom som sa našiel, lebo aj ja som chodieval hocikako oblečený, aj keď na tom mala aj vplyv moja mama, ktorá bola prísna a manipulovala so mnou a bolo to už na základnej škole. Nemal som sa tiež komu zdôveriť. Všetko som riešil sám v sebe.
Ja som sa v tomto filme našiel. Aj mi bolo doplaču. Koniec bol šťastný :-). Dievča , ktoré bolo dovtedy nesebavedomé povedalo svojim spolužiačkam na chodbe čo si o nich myslí a dala im aj najavo, že s nimi už nechce mať nič spoločné, lebo sú falošné ( lebo zneužívali jej "dobrotu" a naivnosť). Povedala im to na chodbe pred viacerými ľuďmi a bola tam aj jej mama, ktorá pri nej stála, keď jej predtým nebolo dobre z prístupu jej spokužiačok.
Ak niekto film pozná, prosím ozvite sa. Díky moc. Tento príbeh skončil "šťastne", aj keď v realite je to výnimka. Príbeh ma inšpiroval aj do života a uvedomujem si, aké je to ťažké pomenovať veci tak ako sa majú.
Proste to ber z toho pozitívneho uhla pohľadu. Máš aspoň sv. pokoj. Nič neriešiš, nikto ťa ničím nezaťažuje, nemáš z koho ochorieť.
Ani ty sa s nimi nebav. Na čo? Čo sa dozvieš nové? Nič.
vlastne s inými spolužiačkami sa chalani bavili, ja som bola odstrkovaná - dúfam, že majú také svokry, ktoré im to teraz vrátia
Mna takisto neprijali na základke do kolektvu, bola som okuliarnik indický a podobne a preto mám veľmi rada tento film www.youtube.com
treba sa vykaslat na to a povzniest sa nad tym
tiez som si tym presla a dnes sa mi pchaju do zadku :)
nerob unáhlené závery. :-)
ahoj
ako si teraz na tom po toľkých rokoch? je to už lepšie? si sebavedmejšia, máš už kamarátov , priateľov?
Sak práve, že ja vobec nevyzerám ako zdepkovaná troska . Ale oni su si i tak istý, že sú silnejši a načo by mna brali do aprtie ked oni uz maju svoju ...ale ďakujem za pekný "list" :))
