Prosím poradte. Mám priateľa, neskutočne ho milujem, ale to čo robí poslednú dobu je vážne na nevydržanie. Obviňuje ma z niečoho, čo sa ešte ani nestalo..respektíve sa stane v budúcnosti. Stále mi hovorí, že ja si nájdem iného. Ale najskôr k podstate. Pracujem v mužskom kolektíve, čo mu asi situáciu v dôvere ku mne zhoršuje, aspoň si myslím. Ide o špecifické zamestnanie, kde je potrebná určitá lojálnosť, mlčanlivosť. Určite už prichádzate na koreň veci. No,a aj v tom je problém. Ja sa mu nemôžem spovedať, kde idem, s kým idem, kedy prídem. Môžem len načrtnúť kedy asi dôjdem..a ona má vlastne neskor na to obviňuje, že kávičkujem s mužmi...hm, a nechce pochopiť, že ta káva nie je o zoznamovaní sa a tak ďalej. Poslednú dobu má tendenciu zisťovať cez mojich rodinných príslušníkov, či som doma alebo či naozaj spím..:-)očakáva, že vždy s ním budem v spojení cez net a tak pod. Neviem, či robím chybu ja..a ozaj, skoro som zabudla, minule som sa raz stretla so svojím bývalým, niečo som od neho potrebovala. Prišla som k môjmu terajšiemu miláčikovi a povedala som mu o tom. Koniec, oheň na streche. J sa snažím byť k nemu maximalne úprimná. Mňa to všetko poriadne štve a strácam zdravý rozum, pritom ako ma obviňuje a nie a nie skončiť s tým ma privádza do neskutočnej zúrivosti. Prosím o vaše názory. Čo mám robiť, trápiť sa s ním ďalej, alebo to ukončiť. Ďakujem
Môj partner chorobne žiarli
Z tohto co pises mi vela veci nie je jasnych. Ty chodis na kavicky s inymi muzmi, len pracovne. Kedy s nimi chodis, cez pracovnu dobu alebo po veceroch? Myslim, ze to je dost dolezite. Tiez neviem, preco mu nemozes povedat s kym ides, vsak nemusis hovorit meno, jemu aj tak nic nepovie, staci - s kolegom alebo obchodnym partnerom. Kedy prides, to mu snad mozes povedat. A kam ides myslim ze tiez, ak preberate s kolegami take supertajne veci tak zrejme nesedite na kavicke niekde vo verejnej kaviarni.
A este takto. Ten moj ex, ktory je ex len dva tyzdne, tak ako tu niektora z vas pisala, to bol taky vztah-nevztah. Kazdu chvilu rozchod. Ale naposledy, ked to uz s tymi povyseneckymi recami prehnal, tak som ho poslala do kelu s tym, ze zlaty moj, tentokrat je naozaj koniec. A co sa stalo? Jasne, prisiel s usmevom na tvari akoby sa nechumelilo. Ja zas dala "sancu", a on klasika, 2 dni sa choval prehnane milo, dvere mi otvaral a pod. a po dvoch dnoch mu zas preplo. Dokonca ma naposledy cakal vo vedlajsej ulici, kym sa vratim zvonku. A keby ste poculi tie sproste pribehy, co si vymysla v hlave, no neuveritelne. Povedala som mu uz davno, ze ma psych. problem a nech sa da dokopy, lebo si znici dalsi vztah. Asi ked kazda priatelka doteraz sa rozisla s nim, tak asi niekde u neho bude chyba. Ale nie, ja som vraj chora a zla a nikto ma nechce. A stetka a podobne. Dokonca mi aj dnes pise, vobec nechape, ze je koniec, ze to uz prehnal tak, ze laska-nelaska, uz moja hlava nedovoli ho lubit. Takze podla mna, pusti ho k vode. Radsej sama a stastna ako cely zivot trpiet. Bez ohladu na vek.
Ahojky. Len tak som tu narazila na tvoj pribeh a musim sa ti priznat, ze mam, alebo skor mala som este donedavna rovnaky problem. Moj partner, ktory byval povodne mojim kolegom, bol spociatku uzasny. Ale to co sa dialo postupom casu, a uz su to 2 roky, tak som nechapala. Davala som mu sancu za sancou, ale pokracovalo to tak, ze sa to len stupnovalo. Takze som si povedala, ze len laska nestaci a uz to dalej neznesiem. On si rovnako ako ten tvoj vymyslal vlastne pribehy ohladne mojej osoby. Dokonca sa voci mne vyjadroval tak, ze hovoril vety, ktore este moju doveru k nemu okresali az na bod mrazu. A cokolvek som mu uprimne a pravdivo povedala, on mal aj tak vlastny pribeh. A tiez, podobne ako ty, len ja som isla von aj s kamosom, kedze som mala porozchodovu depku a na otazku, s kym som bola cez vikend okrem kamosky, a ja povedala, ze s kamosom, lebo som mala depku, nasledovlai nechutne nadavky. Alebo som isla vyzdvihnut kolegovu objednavku a uz mal problem, ze co s nim mam. Alebo robim nadcas a podla neho tu s niekym spim. A ked sa ma autobusar pytal na otca, a ja netusim, odkial vie, ze som jeho dcera, tak uz som zas urcite mala nieco s autobusarom. A kopec dalsieho. No uplne neznesitelne. A ja naivna krava, ze ved ked sme si kedysi tak rozumeli, tak aspon sa bavme. Myslis, ze to ide? Vobec. Vzdy to skonci hadkou pre jeho vymysly, domyslanie a upodozrievanie. Pritom ked som sa jeho pytavala, kde bol, tak mi ani nepovedal. Takze podla mna, asi si rovnako dobra a v laske naivna ako ja, ale vravim ti, to uz lepsie nebude. Zial, len horsie. A pochybujem, ze ten tvoj by sa zrazu zbadal a zmenil.
Megy- ..ale problém je tiež v tom, že predtým než sme sa dali do vzťahu sme boli 15 roční kamaráti, doslova najlepší kamaráti..a to má asi trápi najviac, poznala som ho veľmi dobre, ale ako sa zdá, inak sa človek správa v kamarátstve a inak vo vzťahu. Keby som len tušila, ako to všetko dopadne, nikdy by som s nim do vzťahu neišla..,a teraz..je preč i naše krásne priateľstvo, hodne ma to bolí. Toto všetko, roky kamarátstva a tiež terajšie jeho správanie...
ja.a.ja - patologicka ziarlivost je porucha, ktora sa dohovaranim ani rozumnou diskusiou riesit neda. nikdy.
takato ziarlivost je samoziviaca, ak dokaz nevery nenajde, jednoducho si ho vyrobi. nech spravis cokolvek, ziarlivec si stale najde dovod, ako ta obvinit.
ano, je to extremne kompenzovanie menejcennosti, prip. inych nedostatkov ci blokov v hlave.
ak tvoj partner odmieta pomoc psychologa, existuje jedina spravna vec pre oboch. rychly rozchod.
usetris nervy a stratene roky najme sebe, to ci on sa nejako uvedomi, alebo si najde inu osobu, na ktorej si bude vybijat svoje komplexy, je cisto jeho vec.
pokial si skusila naozaj vsetko (aj toho psychologa), je cas ist svojou cestou.
laska samotna nestaci, ani ti nevykompenzuje vsetky prikoria od partnera, zivot s nim je a este len bude nocna mora. a pokial si predstavujes svoj zivot takto...
no, rozhodnut sa musis sama.
tak..a som tu opať...ja som mu fakt dala šancu..od vtedy, čo som tu posledný krát písala, sa nič nezmenilo. Stále dookola to isté, myslím si, že je naozaj chorobne žiarlivý....dnes sa opať so mnou rozišiel, pretože som po dávnom čase išla s kamarátkami von, ktoré som samozrejme dlho nevidela, kedže už dlhé roky žijú v zahraničí. A čo sa stalo, že môj milovaný mi uštedril pár pikantných sms-iek, plus jeden telefonát, a konečnou sms-kou, ktorou ma poslal rovno do teplých krajín. Myslela som si, že to zvládneme, aj som mu vysvetlila, čo mu asi je...,že sa cíti popri mne menejcenný a tým bude podmienená jeho žiarlivosť, ktorá nabrala nekontrolovateľné obrátky...dnes sa so mnou opať rozišiel, lebo mi neveril..ach jaaaj
poznam to,ja som v takom vztahu vydrzala 2roky.vlastne to nebol ani vztah(to bolo,ani neviem ako to mam menovat)ja som sa ani nemohla na niekoho pozriet,povedat cau ako sa mas atd.hroza...po dvoch rokoch som mu dala zbohom a nasla som si super muza!az s nim citim co je to laska,dovera,respekt.nech uz sa akokolvek rozhodnes nezabudni mysliet na seba!
už tolerovať nebudem! prešiel za hranicu..dosť bolo tolerancie, urážok, krivého obviňovania.aj ja mám svoju hodnotu, hrdosť a ešte stále si vážim samú seba...
..fakt si skladám mozaiku...a dosť ma to asi štve..štve má fakt, že máte pravdu
