Ahojte, mám taký problém...Chodím na VŠ,rada spoznávam nových ľudí v kolektíve som celkom obľúbená, mám tam veľa známych a kamarátov, s niektorými sa stretávam aj mimo školy...Lenže mmedzi nimi zrejme žiadne bližšie priateľstvo, a to ma trápi najviac...
Na strednej som bola dosť utiahnutá, mala som síce pár povrchných kamarátstiev, ale iba jednu dobrú kamarátku, keď som mala pocit, že ju už môžem označiť za tú skutočne pravú a najlepšiu, odišla študovať do zahraničia, vidíme sa raz za pár mesiacov...Momentálne som bez partnera, aj preto som dúfala som, že na VŠ si nájdem nejakú blízku dušu ( kamarátku), ale zatiaľ s mi to veľmi nedarí...
Už od tri roky z tadiaľ poznám jedno dievča, stretneme sa tak 2-3x do týždňa, nehovorím, že sme úplne rovnaké povahy a vo všetkom sa zhodneme, ale máme podobné životné priority a rovnaké názory, veľmi sa snažím vybudovať si s ňou bližšie kamarátstvo, zaujímam sa o ňu... problém je v tom, že väčšina záujmu ide z mojej strany,je na mňa síse vždy milá a prívetivá, ale som to ja kto pozýva von, vymýšľa program, ona síce väčšinou rada ide, sama potom povie ako je rada, že som ju pozvala, ale sama ma nikam nepozýva, druhá vec je, mám stále pocit, že mi nedôveruje, ja pred ňou nemám problém hovoriť o svojom súkromí viaceré veci, ona mi toho moc nechce povedať, len niekedy, keď má nna to náladu..,začala som sa jej viac zdôverovať, myslela som, že potom začne aj ona... naš vzťah už dlhší čas balancuje medzi kamaratstvom a priateľstvom.. som z toho zúfalá, neviem, či má zmysel investovať čas do takéhoto kamarátstva... skutočne potrebujem niekoho, pred kým si môžem otvoriť dušu,vyrozprávať, čo ma trápi, rozoberať vzťahy, lenže takého človeka teraz vo svojom okolí nemám..na VŠ je už ťažké budovať si dobré kamarátsvo, keď sa vidíme pár hodín týždenne s tými ľudmi... momentálne nemám partnera, ale my ženy vieme, aká je skutočná priateľka dôležitá, s ktorou môžete preberať všetky svoje problémy, vzťahy, a ona je tu vždy pre Vás a vždy Vás podporí...Lenže kde ju hľadať ?
Má nejaký zmysel také priateľstvo?
mam taktiez priatelstvo z osobkou muzskeho rodu, a je to to najsilnejsie ake som kedy doposial mala. musim vsak poznamenat, ze z babami som nepochodila dobre, na par vynimiek, co su mojimi priatelkami.
Sama sa casom presvedcis, aka je ta kamaratka, a ci ti zato stoji, bud vsak opatrna, aby si sa nesklamala, sklamanie velmi bolí. Je to vsetko na tebe. Drzim palce.
samozrejme, že dobrý kamarát môže byť aj muž..., jednoho takého mám, ale on je vlastne už skoro súčasť rodiny.. no ťažko sa to vysvetluje ale ja ho skor vnimam ako staršieho brata už.. lenže o niektorých intímnejších veciach sa lepšie baví so ženami...
samozrejme, že dobrý kamarát môže byť aj muž..., jednoho takého mám, ale on je vlastne už skoro súčasť rodiny.. no ťažko sa to vysvetluje ale ja ho skor vnimam ako staršieho brata už.. lenže o niektorých intímnejších veciach sa lepšie baví so ženami...
Povrchné priateľstvo neexistuje!!!!!!
Som sa jednoducho po 12 tich rokoch spýtal či mi dôveruje a odpoveď bola negatívna.
sorry ale v tomto s tebou nesúhlasím, poznám vo svojom okolí ceľa prípadov, keď sa o seba ľudia najskôr príliš nezaujímali, potom si k sebe našli cestu a stali sa z nich dobrí priatelia, len sa potrebovali lepšie spoznať a to chce čas, niekedy sa to dopredu nedá vicítiť, každé kamarátstvo je najskôr povrchné...
Rozdelila sa 2x s prestávkou 4 rokov. A oba dôvody boli veľmi jasné - dôvera.
Tak to by aj mňa zaujímalo. Veľmi dobrá otázka.
Zažil som a s tým človekom som bol v kontakte každý deň a nesršala z neho faloš. Ale ako myslíte je to len môj názor - teda skúsenosť. Ja by som išiel od toho.
