dobry den, potrebovala by som poradit. s priatlom som vyse 3 rokov, posledny polrok to al eide dolu vodou. mame vztah na dialku, ale snazime sa vidiet cez vikendy. okrem toho mame vela inych problemov v rodine, v zamestnani ,chcem tym naznacit ze sme neustale pod tlakom a v strese. a to sa podla mojho nazoru odrazilo na nasom vztahu. odcudzili sme sa.pravda je ze som par krat uvazovala nad rozchodom,ale vzdy som tie myslienky zahnala.z jeho strany som zacala citit chlad a zdrzanlivost hlavne co sa tyka vyznani, dotykov a podobne.pred par dnami sme sa prvy krat o tom otvorene porozpravali. problem je ze ja citim ze napriek problemom chcem zabojovat a prekonat ,ze je to len faza. on mi povedal ze mam am rad a nevie byt bezo mna ale nevie co citi nevie ci ma este lubi. a nevie co dalej. nakoniec sme to uzavreli ze pockame co bude.:( ci sa to zlepsi. moj rpoblem je ze sa ale velmi trapim, smutim a neviem co mam robit.neviem ci je so mnou uz len zo zvyku z lutosti, je zbabely to ukoncit, alebo caka ci sa vrati laska?neviem ako sa mam k tomu postavit ci mam tlacit na pilu, cakat, alebo to proste ukoncit. ma zmysel bojovat ?
prosim o nazor, kto bol v podobnej situacii. dakujem
Laska ci zvyk?
jaja27
podla mojho nazoru treba najme riesit prvotny zdroj vasich problemov - dialku nemoznost kazdodenneho fyz. kontaktu a spolocne riesenie kazdodennych veci.
kazdy z vas totiz teraz riesi tie svoje kazdodenne zalezitosti inak, nezavisle na partnerovi. vsetko toto sa deje teda tak, ze pri rieseni nemusite ani jeden z vas brat ohlad ci mysliet na partnera - a to znamena ze cesty vasho zivota sa nutne rozchadzaju. jediny sposob ako to dat zase dohromady, je ten, ze sa dohodnete, kto kvoli komu zmeni zivot a pristahuje sa za tym druhym.
pisala si iba velmi zbezne o stresoch a problemoch v praci a rodine...
pri tom rozhodovani asi dost zavazi aj toto.
potrebujete ZIT SPOLU a riesit spolu kazdodenne malickosti, starosti aj radosti.
