Otec alkoholik

Ja vám ďakujem všetkým za vyjadrenie, a aj o podelenie sa vaších príbehov. No, Renim23 máš pravdu. Nie, škodoradostná nie som, ale ľahšie sa mi nesú problémy, keď vidím, že v tom nie som sama. Vďaka všetkým! A veľa šťastia, držte sa.

Môj je takisto alkoholik a čo je najhoršie tak to odmieta a neprizna že naozaj je.Triezvy je akurat ked ide do roboty a inak malokedy.Velakrat sme mu z mamou to chceli dohovoriť,proste nedá sa.O psychiatrovi nechce ani počuť a dokonca sa ešte urazil že ho tam posielame.Niekto tu napisal ze od takeho človeka utekať,to je síce pravda,ale nebyť jeho celkom dobreho platu tak sa mozme s mamou sťahovať rovno do menšieho bytu a mať peniaze akurat na stravu a zakladne veci a tak nechcem žiť.Cize bezvychodiskova situacia.

Ahoj, chcem Ti len napísať,že v tom nie si sama. Aj ja riešim otca alkoholika. Pije celý život, ale zatiaľ čo pracoval vždy sme tie víkendy prežili a cez týždeň, keď mal pracovné povinnosti sa dal ako tak dohromady.Teraz je od augusta v dôchodku a je to čím ďalej horšie. Nemá už žiadne povinnosti a stráca úplne zodpovednosť. Vždy sa desím toho čo bude zase doma keď prídeme s práce. Cez deň vyspáva a v noci potom buntoší. Veď načo to rozpisovať, zrejme každý kto pozerá podobné fóra to asi pozná z vlastnej skúsenosti.Chcem napísať hlavne toto: Bola som sa pred týždňom pozrieť u jednej psychiatričky. Nikdy predtým som o niečom podobnom ani neuvažovala a psychiatria bola pre mňa akési tabu. Nebola som priamo v ambulancii, len som pobudla v čakárni. Prečítala som nejaké letáky, ordinačné hodiny a hlavne som zistila, že ľudia čo tam čakajú nevyzerajú ako blázni.Nieže by som nejakých čakala. Väčšina bola úplne v pohode. Čítali noviny, niekto sa medzi sebou bavil. V duchu som tipovala kto je pacient a kto doprovod a myslím, že nie vždy som sa trafila. Tá atmosféra tej čakárne na mňa pôsobila prekvapivo upokojujúco. Z letákov som sa dozvedela, že alkoholizmus je zrejme najrozšírenejšia smrteľná choroba. Smrteľná choroba,ktorá sa dá liečiť, i keď u niektorých onkologických chorôb je väčšia pravdepodobnosť vyliečenia. Tak som to čítala a tuším na tom niečo bude.Existujú rôzne formy liečby či už ambulantná, alebo priamo v liečebni. Otec sa aj pokúšal prestať, vždy vydržal pár dní, príp. deň a začal nanovo. Abstinencia závislých zrejme bolí a v tomto im trochu môžu pomôcť lieky, ktoré už existujú. Bol tam leták na liek Campral, ktorý by mal trocha mierniť prejav príznakov,ktoré pozorujem aj u otca, keď sa snaží abstinovať. Predovšetkým však musí on chcieť a teraz rozhodne v takom štádiu nie je. Čakám, kedy sa trochu upokojí a hneď ho k tej psychiatričke beriem. Viem, že nebude chcieť ísť, ale musíme ho nejako spracovať a musím zapojiť celú rodinu. Dúfam a verím, že sa nám to spoločne podarí. Ak nie tak potom už vážne uvažujem,že odídeme, pretože kto o pomoc nestojí a odmieta ju tomu už asi nie je pomoci. Mama už rezignuje, takže ak sa otec nevzchopí odchádzame. Veď už aj ja večný optimista som teraz stále smutná, slzy na krajíčku a tuším sa u mňa začína prejavovať úzkosť a tak uvažujem,že už sa nenechám trápiť. Neviem či s tým súvisí zimný a Vianočný čas, ale akosi to na mňa všetko padá. Tak sa ospravedlňujem ak som sa príliš rozpísala, ale mne trocha pomohlo sa tu anonymne posťažovať a dúfam, že aj tebe pomôže keď si prečítaš, že aj iný ľudia majú podobné starosti - aspoň mne to teda pomáha ... niekedy

Lucia88 - nepotesim ta. tvoj otec je tazky alkoholik a pokial sam nebude chciet, nepomoze mu NIKTO na tomto svete.
toto su stavy, ked ten clovek jednoducho nechape, ze je chory, vazne chory. a vsetci, co sa mu to snazia nahovorit, su zli, nepriatelia.
mrzi ma, ale kedze nasilu ho zatvorit do liecebne nie je mozne, ani zo zakona, zatial jedine riesenie je od takehoto cloveka utekat. to nie je zbabelost, ale ako som pisal vyssie - nezmozete nic, aj keby ste sa na hlavu postavili, pokial on nebude chciet.
zachrante si aspon svoj dostojny zivot, ak uz nemozete zachranit ten jeho. :(

Táto fáza mi u Teba príde ako začiatok konca. Ak to pôjde takto pár rokov ďalej príde rozvod, vyhodenie z práce, z domu, rozvrátené vzťahy s deťmi...
Netuším, či existuje nejaká šoková terapia pre ľudí, ktorí si nevážia to čo majú a začnú len tak holdovať alkoholu. Lebo z nešťastnej situácie pravdepodobne Tvoj otec piť nezačal.

skus vsetko co mozes aby si ho odvratila od alkoholu ak sa to vobec da.Moj otec je tiez alkoholik,no taky silny ze uz sa s tym nic neda robit.Ma cukrovku,no denne vypije flasu tvrdeho a k tomu pivo.Potom spi a zase vypije a spi.Na cukrovku by nemal.A mozog ma vypatlany uz z alkoholu.Len by si mu povedala ze nema pit.Ten by ti dal,uz nie je taky aky byval.Priprav sa na to ze sa mu zmeni mozog pocase a bude iny.Nic neurobi len by podryval a provokoval.