Citim sa sama a je toho este viac..

moj problem mi pripada samej tak detsky..mozem mat ludi okolo seba neviem kolko.. stale niesom spokojna,citim sa tak sama.. stale nieco dumam,akoby snivam. je mi takto aj dobre ale nemozem prespat cely zivot , taha mi na 30 :) a ja nemam ani fakt dobru kamosku..je to smutne..musi b&t chyba vo mne , inak to nevidim..niesom zla,hnusna.. som proste tichsia , citlivejsia,asi az moc dobra . nie krcmovy tip a atd.. ludia akoby moju dobrotu zneuzivali. akoby som kazdemu robila len dobre a potom ma odhodia. aj koli tomu moja komunikacia niekedy je mensia.este nakoniec dodam..moj muz mi je jedina opora , aj to neni take akoby som chcela. co mi chybe? snad viac lasky? ci moje sebavedomie? vsetko dokopy ,az mam niekedy strach zo zivota. vypada to akoby depresia , ale nieje.. len ma trapi fakt to ako sa ludia ku mne obcas chovaju. neni spravne samu seba obinovat ale ked to tak vidim ako to je.. co mi ostava ..:(