Dobrý den,v rodine mame vazny problem.Mam 33 rocneho brata, ktory stale zije s rodicmi. Myslim , ze ma obsedantno-kompulzívnu poruchu, a to uz pekne dlho .Mozno je to nieco podobne.Ako by som zacala, od detstva mal divne sposoby, napr.ked sme isli spat musel povedat dobru noc 100x a to asi takymto stylom, dobru noc jeden, dobru noc dva, dobru noc tri, ked sme to so sestrou nevydrzali a prerusili ho urobil to odznova , az pokial to neurobil tak aako si to predstavoval ,bez prerusenia. Potom mal napr. neustale zapinanie a vypinanie svetla, musel to urobit niekolko krat, stale plul, to mu ostalo do teraz, neustale pluje, funi nosom, poskakuje, trasie rukami ...vyzera pri tom fakt hrozne...chcela by som mu pomoct, ja sma som uz z toho na dne.Jeden cas bral lieky,no potom si zmyslel , ze mu skodia a od vtedy to vysadil, v dobe ked ich bral bol super....kludny...ja sa k nemu uz neviem ani ozvat , pretoze neznasam tie jeho plutia, funenia, tie mikrozvuky, vsetko mi vadi , uz aj ja by som potrebovala odbornu pomoc a nejake lieky... nepaci sa mi ze ho rodicia nedaju liecit, stale len povedia, ze co maju robit ked on nechce....stazujem sa im stale, nech nieco robia, lebo je to nechutne a strasne ma to obtazuje, stakle sa pohravam s myslienkou prestat k nim chodievat aby si to uvedomili, lenze to puto mi to nejako nedovoluje. CHcem mu pomoct ale ako, ???Velmi casto mam pocity, ze ho nenavidim....Mama mi neveri, ze to moze dopadnut aj horsie ked sa to nebude liecit.Prosim pomozte mi ako na nho mame ist aby siel za lekarkou a liecil sa.Ja som navrhovala mame aby mu dala na vyber, ze bud sa bude liecit alebo nech si hlada byvanie, ale ona toto ignoruje. Asi si uvedomuje , ze to by on nezvladol.....hoci som vsade pri dg.OKP, citala, ze su pacienti velky puntickari, vsetko maju radi na poriadku, a ze su nadmerne starostlivy, u nho je to uplne naopak, nezaujima ho nic, nevie kde ma osusky, nevie nic, mama mu dava vsetko pod nos. A vobec nedodrziava hygienu ...prosim o pomoc...
Ako postupovat?
Moze to byt OCD v pravom slova zmysle, ale mozu to byt i ine diagnozy sprevadzane obsedantno-kompulzivnou symptomatikou. Z coho tvoj brat zije?? Zivia ho rodicia? To urcite nie je normalne! Podla za tym obsedantnym spravanim sa ukryva este nejaka ina choroba, ktora ho plizivo degraduje...
Co sa tyka rady, ako brata dostat k psychiatrovi, plati jedna zasadna vec: Ak na to pojdes z pozicie ultimata, ze bud, alebo, tak nic nedosiahnes. Aj keby nastala situacia, ze nejako rodicia donutia brata ist k psychiatrovi, on bude klast odpor voci lekarovi, nebude spolupracovat, tajne bude lieky vypluvat do zachoda a len sa upevni jeho odmietavy postoj.
Budes sa musiet pokusit ziskat rodicov sposobom, ktory je velmi narocny-musis prejavit ucast a empatiu, nenapadne poukazat na nenormalnost jeho chovania, snazit sa v nich zmenit nazor, ze liecba nie je potrebna. Nemozes argumentovat tym, ze tebe to vadi, ale musis im ukazat, ze ti ide o jeho dobro, ze liecbou sa skvalitni v prvom rade JEHO zivot. Nejde o teba, ci rodicov, ide o brata. Oni su rodicia a miluju ho, musis ich nasmerovat tak, aby si uvedomili, ze neliecenim si skodi. Potom skor zaposobia na syna, aby to skusil este raz. Podobny postup musis uplatnit na bratovi, musis vyjadrit pochopenie, emocnu ucast a ukazat mu, ze liecba mu pomoze. Mozes mu povedat, ze spolu s psychiatrom najdu lieky, ktore mu nebudu nijak zasadne skodit, ale pomozu mu odburat napatie, ktore v sebe ma.
Ak zlyha tento sposob, musis sa zmierit so situaciou a akceptovat status quo. Ty ho zmenit sama nedokazes, to nie je v tvojich silach. Musis si zariadit zivot podla toho, ako sa to vyvinie.
merrel - pokial rodicia su ochotni sa o neho starat a znasat toto vsetko, je to ich volba a ty nemozes nikoho nutit robit nieco proti jeho/ich vlastnej voli. aj ked je to tvoja rodina. su dospeli, plne zodpovedni za svoje ciny. bez vynimky.
skor je otazne, ako to bude, az rodicia umru a on ostane sam.
je to tazke, ale jedine riesenie je zatial obmedzovat navstevy v jeho pritomnosti na maximum, pripadne nech oni pridu za tebou (bez neho). nikto ta nemoze nutit znasat veci, ktore sa tahaju roky a jednoducho pohar trpezlivosti pretiekol. je vsak dobre si to nejako s rodicmi pokojne a citlivo vydiskutovat, aby nemali pocit, ze k nim chovas negativne pocity.
