ahojte, priatel mi navrhol,ci spolu nezacneme byvat. celkom sa mi paci tento napad,no zaroven mam aj obavy. teraz sa vidime tak 3-4krat tyzdenne, a vzdy sa velmi tesim na stretnutie s nim,ako keby to bolo prvykrat. lenze sa bojim,ze keby sme spolu zacali byvat,zovsedneli by sme si a tento pocit by sa vytratil,proste by sa tam stratila taka ta iskra,ked viete,ze niekoho mate stale doma...ja svojho priatela velmi lubim,a chcem s nim ostat uz navzdy,ale som clovek,ktory potrebuje udrziavat nejaky plamen alebo tajomno vo vztahu..a preto sa bojim,ze by to mohla potom byt z jeho aj mojej strany uz len rutina..chcela by som vediet skusenosti tych,ktori zacali byvat s partnerom,ako sa s tymto vysporiadavaju:)dakujem
Spolocne byvanie a obavy
mily22
blecha
my sme s priateľom spolu chodili 7 rokov - od mojich 18tich a bývame spolu takmer pol roka.
Nevymenila by som za nič. Má svoje chyby, tak ako ja a musíme sa rešpektovať, robiť kompromisy a hlavne sa spolu rozprávať, ak vzniká nejaký problém.
Je pravdou, že mi trošku zlenivel, ale nakopávam ho, aby aj teraz robil veci ako pred tým. :)
A od Vás dvoch závisí, ako bude Váš život v spoločnej domácnosti vyzerať :)
TinaM
Zase na druhu stranu ja dodam, ze moj priatel chodieva na sluzobne cesty..tak dvakrat do mesiaca, vzdy na zhruba tri dni- a nehanbim sa priznat, ze sa na to aj tesim. Som jedinacik, vzdy som mala vlastny priestor a preto mam obcas rada samotu. Ale zase nie na dlho. Cize my to mame take vyvazene, sme vela spolu, ale obcas sa treba aj trosku prevetrat- to je moj nazor :)
Lulita
byvame spolu uz 7 rokov a ziadna rutina to nie je, vztah ak ma pevne zaklady sa posunie dalej, my by sme si velmi chybali, co len den by sme bol od seba, dnes mi muz volal 5 x a to len preto, lebo vzdy som doma, ked pride z prace a dnes som sa zdrzala v meste :) inak by som to uz nechcela, ten spolocny priestor je najkrajsi
lollla
A este doplnim, ze ak sa k sebe hodite a rozumiete si, tak spolocne byvanie vas vztah len posilni. Hadkam sa urcite nevyhnete, netreba sa ich hlavne zlaknut na zaciatku, lebo to je normalne, ked si dvaja na seba zvykaju:)
lollla
Ahoj, presne ako uz bolo spomenute, spolocne byvanie je skuskou vztahu. A lepsim vzajomnym sa spoznanim. Ja som taktiez s priatelom istu dobu byvala, a musim povedat, ze to bolo vazne o inom ako len o \"randeni\" na kave a v restike. Vonku nezistis, aky je chlap, ci je lenivy, ci vie pomoct v domacnosti ked toho ma zena vela...a pod. To su faktory, ktore su podstatne hlavne ak planujes si neskor zalozit rodinu.
mily22
dakujem za odpovede:) ved prave preto,ze sme spolu celkom dlho(dva a pol roka),a vsetko je fakt super,tak nechcem spravit nejaku zmenu alebo chybny krok,ktory by to mohol pokazit..ale asi mate pravdu,ze vztah sa musi po urcitom case niekam posunut..
JahO_Odka
Súhlasím s Tinou. Keď s ním chceš prežiť zbytok života, ako píšeš, tak do toho choď. Bude to vašou prvou skúškou. Vzťah sa po istej dobe musí posunúť.
irise
suhlasim s tinouM.. ked ste dostatocne dlho spolu,tak skuste spolu byvat.. ak sa nebudete spolu nudit,tak ma vas vztah buducnost;)
TinaM
Zalezi mozno aj na tom, kolko mate rokov a ako dlho ste spolu.
A moja osobna skusenost: s priatelom sme spolu takmer dva roky...rovnako dlho spolu aj zijeme. Vsetko islo tak rychlo a plynulo, ze sme sa ani nenazdali a uz sme spolu byvali. A sadli sme si super, som rada, ze sme doma spolu. Je pravda, ze mi obcas chyba to "randenie", ale spolocne byvanie ma vela inych pozitiv. A hlavne, moj osobny nazor je: par spolu moze chodit aj 5 rokov a potom po 5 mesiacoch spolocneho byvania sa "znenavidia", odcudzia a nezvladnu to. Preto ak premyslate nad spolocnou buducnostou, sla by som do toho. Je to dost dobra skuska vasho vztahu :)
