Neviem sa s tym zmierit

Msaska, všetko je presne tak, ako má byť. To, že sa s tým nevieš zmieriť niečo na situácii zmení? Nie. Ak minulosť neprijmeš takú aká je, stane sa ti bremenom, ktoré budeš ZBYTOČNE so sebou vláčiť ako vrece kameňov. A bude ťa brzdiť a obmedzovať. Kašli na to. Ségra je šikovná, v živote sa nestratí, môže ísť do zahraničia a žiť tak, ako by si s vysokou školou u nás nikdy nemohla dovoliť. Prečo smútiš za tak prízemným ocenením, ako je skončenie VŠ? To je nič oproti tomu, čo môže získať, ak využije obrovské ŠANCE, ktoré sa jej teraz ponúkajú. Len horšie je, ak ich ani ona nevidí a pozerá sa zas len na tie prízemné, minimálne možnosti a nie na tie veľké.

no tak .. je to tak ze to bolo na konci letneho semstra minuly rok. takze pre nas neskoro a ostatni si nejak este stihli dat prihlasky na skoly ktore potrebovali doplnit pocty studentov. ale bud byvali blizko ba kde sa dalo studovat alebo sa im podarilo inde... a moja sestra proste nechcela cestovat cez cele slovensko.
takze riesila pracu a tak .. teraz ma abs. prax v odbore toho co studovala pocas strednej skoly.
chcela som ju podporit aby si dala prihlasku..ale je tu problem uznavania predmetov max po C - niekedy to proste neslo v ramci seminarov dotiahnut a potom skuska zratali body a lepsie nevyslo.
a este obehavat vsetkych ci uznaju ajtie po C .. no nvm

ja ta absolutne chapem. Podobnu situaciu som prezivala aj ja ale spocivala troska v niecom inom. podarilo sa mi zopakovat druhy rocnik vdaka jednemu predmetu ktory sme nemohli prenasat lebo mal velmi vela kreditov (teda konkretne este dalsim mojim 15.tim spoluziakom, ked nam vyucujici povedal ze uz neda termin a vsetci opakumeje). Ked som vsak videla ktori urobili tu skusku bez problemov (ovela menej schopnejsi ako tym co nebolo dopriate) a este aj po nasom termine, napr v oktobri, tak som nemohla. Mala som naj kamosku, z jedneho rocnika, z jednej skupiny, dokonca z rovnakej casti slovenska a ked som si mala predstavit ze uz proste nebudeme spokuziacky, ze sa moze kadeco pomenit pretoze ja som ten rok viac menej nemusela chodit do skoly, no nevedela som si to predstaivt. pre mna to bolo vtedy akoby sa mi svet zrutil, ja neviem kolko dni som preplakala a teraz? Momentalne sa ucim na statnice a mam pocit ze to nezvladnem, ze je to nenaucitelne, ze to flakam ale ked sa zase spatne pozriem na mojich byvalych spoluziakov ze tito a ti urobili bez problemov, tak proste je to take blbe. Viem, ze to nemam porovnavat, kazdy je iny, kazdy ma nieco ine viac nadelene od boha, ale predsa no. Nejde mi to.. S kamoskou sme si rovnako blizke, mozno este blizsie, nic to nezmenilo, mozno az teraz sa to zacina tak lamat ked ona uz pracuje a ja este trpim nad knihani. Ale si len moj blby pocit. Vlastne teraz ked spatne na to pozeram uz nelutujcem co sa stalo, malo to tak proste byt.
Co ste vlastne studovali a ako to nakoniec dopadlo s tvojou sestrou? Lebo dva roky zabite veru nie je nic moc, uz sa jej nechcelo ist do skoly ze?

je to tak nanic cely ten system

ano, to je v pohode. pretoze jej priatel je dost z daleka a boli sme aj na dlhsie odlucene..mne skor ide o to ze nie je sanca na dokoncenie a mna to mrzi leo viem ze ju to tak stoplo, a hnevama to z toho ze neiktori pokracuju dalej a nemaju na to .. a toto nestastne skoncilo

si na ňu evidentne príliš naviazaná .... rozmýšľala si čo by bolo, ak by ste boli by ste od seba odlúčené na dlhú dobu a veľa km od seba?