Neviem komu to mám povedat tak pisem sem. Chcem to vsetko ukoncit. Som zufaly a uz dalej nedvladzem bojovat. Posral som si cely zivot a nie som schopny svoje problemy dalej riesit. Nevladzem zo zufalstva robim len dalsie chyby a nie som schopny riesit tie stare. Viem ze ublizim mnohym ludom a hlavne svojim detom ale nevladzem. Myslim ze hoci to bude bolestne po case bolest prejde a vsetkym ulahcim zivot. Mnohe problemy sa tak stratia a ja nebudem nikomu z blizkych pridavat dalsie starosti. Tento svet nie je pre mna, z lasky a zo snahy nieco dokazat aby si ma mohli ludia vazit som toho napachal tolko ze si nezasluzim dalej tu byt. Zvazoval som to dlho a viem ze ma za to bude vela ludi nenavidiet bez sil dalej bojovat to nema vyznam. Robim to vsetko len horsim a horsim a nic neriesim.
Chcel som to len niekomu povedat pretoze sa svojho rozhodnutia bojim. Ale ine vychodisko nevidim.
Som zufaly a uz dalej nedvladzem bojovat
Neviem kde je ten človek teraz ale pretože som v podobnej sytuácii skor by som oclovil Vás prispievateľov. Stručne: Pred krátkym časom som prišiel o všetko, rodinu, prácu, zázemie... Bývam v dome bez UK, teplej vody, WC... často nemám čo jesť, kúrim si v kachliach kde často nemám čo prihodiť. Čoskoro bývalá mi robí zo života peklo, vie čo pre mnňa znamenajú deti a tak ma vydiera že ak... tak mi to cez ne vráti. Vymýšla si rôzne dôvody ako ma uraziť, obviniť že sa nestarám o deti ked som s nimi atd.
Toto celé vzniklo pre moju hlúposť keď som narobil dlhy. Nepijem,nedrogujem,nehrám len som bol hlúpi. Hoci som sa snažil to dať do poriadku, išlo to veľmi pomaly čo mojej čoskoro bývalej nestačilo. Moja snaha bola málo.
Väčšina z Vás radí Vzchop sa, urob s tým niečo, nechaj si poradiť. To je všetko pekné a viem že to myslíte úprimne. Ale... Rád by som sa aj ja riadil Vašimi radami no ako mám napr.ísť k psychológovi keď nemám ani na jedlo nie ešte na bus. S kým sa poradiť keď som sám, rodina ďaleko a problémy ktoré som spôsobil tu rovnako ako deti ktoré sú pre mňa všetkým.Ťažko sa vstáva keď nie je nič o čo sa oprieť. Ako sa postaviť keď som sám čo je jedna z najhorších vecí čo prežívam, keď nemám na základné veci ako jedlo,drevo do kachiel atd. Všetko čo mám je požičané, darované. Mobil nemám, internet mám od bývalého zamestnávatela do konca marca... Kde a hlavne ako začať? Od čoho sa odraziť aby sa to konečne niekam pohlo? Som na samom dne mojho života a chcem sa odraziť len neviem čo urobiť ako prvé aby som mal akú-takú šancu na úspech.
na každú jednu slzu je tu dvakrát toľko smiechu,
a dvakrát toľko dobrých činov od každého hriechu,
Rytmus - Deti stratenej generácie
halo???to nemyslis vazne??co tym vyriesis???urobis rodine len viac starosti,ako to zvladne zena ,tvoje deti,tvoji rodicia(ak ziju)?myslis na nich??ako budu zit s pocitom ze ti nepomohli(mozno ani netusia ze mas problemy)...myslis aj na nich?alebo si egoista,ze bez teba im bude lepsie>>..ja si neviem predstavit ze by to moj otec urobil,,,a urcite by som mu to nikdy neodpustila..problemy su preto aby sa riesili,povedz rodine co ta trapi,nedus to v sebe,urcite ti pomozu....nikdy to nie je neriesitelne,ved od toho su rodina,priatelia aby ti pomohli...prosim ta spamataj sa,!!neries to takto!!!
Ak si myslite ze samovrazdou sa moze niecco zmenit k lepsiemu velmi sa mylite a mrzi ma ked vidim ze si niekto nevazi zivot....kazdy jeden clovek na tomto svete tu ma svoje miesto a svoju ulohu ktorou moze svetu pomoct a aj ludom okolo seba...na to nikdy nie je neskoro:) kazdy jeden clovek moze urobit svet krajsim alebo horsim a to zavisi len na vasej volbe!! Ak aj mate nejake problemy treba ich zacat riesit jeden po druhom a nie ich zamiest pod koberec a riesit to takto alibisticky - samovrazdou... prepacte ale nebudem vas lutovat pretoze kazdy mame svoje problemy a sme tu na to aby sme sa z nasich chyb poucili...a ukoncit dobrovolne svoj zivot ten najvacsi dar jepodla mna velmi zbabele :( mozno si myslite ze ste slaby clovek ale ste iste uzasna a jedinecna silna bytost ako kazdy z nas! Neviem co sa vo vasom zivote stalo a co ste urobili svojim detom ale radim vam davajte im tolko lssky kolko sa len da a vsetko sa pohne k lepsiemu..velmi velmi vam drzim palce! Verim ze to dokazete pohnut sa vo svojom zivote dalej :))
Pises pises, ale nic podstatne sme sa nedozvedeli, na to aby mohol nieco uzitocne odpisat. Prepac, posobi to z tvojej strany dost zbabelo. Ono, ten kto zomrie, ten to ma uz za sebou, problemy co si narobil a tiez v suvislosti so samovrazdou zostatnu tym, co zostanu zit, teda aj tvojim pribuznym a tvojim detom. Ako pises, robil si im doteraz problemy a vlastne im ich chces robit dalej. Si dospely chlap, tak sa tak aj spravaj. Ak si nevies rady, tak sa s niekym porad. Uprac si veci v zivote a chod dalej.Neutekaj pred problemom. Chcel by si ty zist s tym, ze tvoj otec spachal samovrazdu? Ak nie, tak to nerob ani ty svojim detom
Tazko to pochopi ten, co ma chut zit to, co pises.Smrt je konecne riesenie a znamena uplny koniec, tmu...nic...lenze nic znamena obrat sa aj o sancu, ze sa veci zmenia. Tazko povedat ako velmi mas zivot pokaslany, co si spravil,kolko ludi spravilo hrozne ciny a su vo vazeni na 25 rokov a predsa chcu v niecom vidiet zmysel zivota. Co tak skusit zmenit od zakladov vsetko, co mas, ist do zahranicia, zacat tam pracovat a zacat novy zivot. Aj ked to teraz znie pre teba nerealne, opust vsetko co tu mas, vsetkych co tu mas a zacni sam daleko.Mozno o par rokov nadobudnes majetok, stretnes novu lasku a budes dakovat, ze si to neukoncil...kde je vola, tam je cesta...tam, je nadej...
nie spravila ale *spravil. Takze existuja šanca na zmenu, len teraz musis ist za tymi ktorí ta navedu na spravnu cestu a treba sa ich drzat. Caka ta kopec super rokov, teraz to tak necitis, chapem ta, ale je strasna skoda keby si premarnil svoju sancu.
Ked urobis samovrazdu, nikto z tvojej rodiny to nebude mat lahsie. Narobil by si všetkym tolko pekla ako nikdy. A byt si tu zasluzis, to si bud isty. A ked si spravil nieco zle tak nemusis v tom pokracovat dalej. Vsetko sa da napravit. Je milion horsich ludi od teba, a mozes si byt isty, ze aj svoj zivot mozes uplne otocit, prezivam nieco podobne, aj u mna v rodine hrozi samovrazda, je to hrozne, ale idem svojou cestou, ina moznost neni. Mam kopec cielov a chcem si ich splnit, a ak aj nemas okolo seba teraz ludi ktorych by si potreboval, raz ich najdes, len musis v nich verit. Ak si na tom tak zle, chod za psychologom, psychiatrom a porad sa. Bola by strasna skoda, keby si spravila tuto hlupost. Vzdy je cesta, aj ked niekedy sa zda ze nie. Viem o com hovorim, prechadzam si rovnakou situaciou, len nerov kravinu. Zivot mozes zmenit, len musis verit v obrat. Ak mas nejake ciele, alebo tajne predstavy, skus na ne kazdy den mysliet a robit pomale kroky k ich dosiahnutiu.
