Dobrý deň , tento príbeh bude trocha dlhší ale chcela som to napísať všetko aby to dávalo zmysel.
Brat (22 rokov) je závislý na rôznych druhoch drog ( marihuana, pervitín, alkohol rôzne kombinácie liekov a kto vie čo ešte) celá táto agónia už trvá dosť dlho začal vraj ako 17 ročný. Teraz sa domnievam že s alkoholom začal už oveľa skôr ako 14-15 ročný. Keď si ho pamätám ako dieťa bol to živý chlapec, spoločenský ale citlivý. Naši rodičia sa k nám vôbec nesprávali zle, neboli sme týraní a väčšinou sme dostali to čo sme chceli aj keď nie vždy lebo naši neboli milionári ale v lete stále dovolenka, pod stromčekom darčeky. Je ale pravda že hlavne otec bol na nás prísny, mal stále očakávania ktoré sme väčšinou nenaplnili tie sa týkali najmä poriadku, otec nedokázal vyjadriť svoje city k nám,ale mama veľmi trpela na brata proste ho zbožňovala Ja som to ťažko brala a od mala som mala preto dosť nízke sebavedomie a mienku o sebe stále som mala pocit že musím bojovať o pozornosť rodičov. Brat hrával profesionálne hokej pretože otec to tak chcel dosť často nanho kričal neskôr prešiel do hokejovej triedy kde boli samí chlapci.Problémy nastali prechodom na strednú školu, mama chcela aby šiel na gymnázium on však neurobil skúšky, ukázalo sa že vôbec sa nič neučil a v hokejovej triede ich čičíkali dobrými známkami. Nastúpil teda na súkromné gymnáium , tam niekde vnímam jeho prerod zo spoločenského človeka sa stal chlapec ktorý nedokázal vyjadriť svoje pocity ani emócie stal sa tichý človek. Vtedy na gympli som zistila že skúšal marihuanu, brala som to ako normálne pretože aj ja som mala kamarátov ktorí hulia a boli v pohode, myslela som že je v období keď potrebuje skúšať ale v skutočnosti som vôbec netušila aký je rozsah jeho drogovej činnosti. Ledva zmaturoval nedostal sa na žiadnu Vš, nakoniec išiel opäť len na takú kde neboli prijímačky a brali aj s trojkami. Samozrejme po zimnom semestri ho vyhodili, vraj nechodil na cviká. Po vyhadzove z Vš som tušila že je problém. prišiel a požiadal ma o pomoc zaviedla som ho k psychiatrovi. Ten mu predpísal lieky a tým to skončilo, mal podozrenie na schizofréniu. Po mesiaci mal samovražedný záchvat, hospitalizovali ho teda na psychiatrii v krajskom meste. Tam bol tri týždne schizofrénia sa nepotvrdila, ale vraj je depresívny predpísali mu risperidón o drogách a možnostiach liečby sa žiaden lekár s nami nebavil. Ale on sám sa popríznaval že nadužíval marihuanu,aj pervitín či alkohol skúšal kokaín proste mix všeličoho. Povedal že vie že je to zlé a už sa toho nedotkne. Jeho abstinencia ako sme zistili trvala žiaľ len 7 mesiacov, no úspešne nás klamal, z domu nám zmizlo všetko zlato, moje hodinky, staršie mobilné telefony. Po roku aj niečo prehovoril mamu že sa zmenil a chce ísť znova na Vš študovať.Mama s tým súhlasila tešila že odíde zo svojej starej partie a bude OK otcovi sa to nepáčilo a ani ja som z toho nemala dobrý pocit ale mama povedala že si zaslúži druhú šancu, nechceli aby býval na internáte, tak brat býval so mnou a mojím priateľom na priváte, aby som naňho dohliadala. Pred Vianocami ale z ničoho nič vyhlásil, že necháva školu lebo to nemá zmysel a chce konečne pracovať. Počas sviatkov sa mu vrátili do rodného mesta kamoši a nič iné nerobil len sa poflakoval domov chodil opitý, zhulený asi aj sfetovaný. Zlom nastal keď sa zabudol odhlásiť z facebooku, prečítala som si všetky jeho správy, vtedy som zistila že vlastne svojho brata vôbec nepoznám, a že je proste chorý.Nedokázal sa o ničom inom baviť len o tom jak zohnať trávu, a peniaze to bolo hlavné. Zamrazilo ma keď som zistila, že brat ponúkal akémusi dílerovi na predaj bicykel, ktorý mi daroval otec k 15. narodeninám, dokonca ponúkal na predaj vysávač a starší televízor.Rozhodli sme sa, že situácia je neúnosná a treba ju riešiť, rodičia mu prestali dávať peniaze a tvrdo zakročili odhlásili ho z trvalého pobytu, vyhlásili zo školy a prihlásili na UPSVAR. On sa však nechcel liečiť trval na tom, že nie je žiadny narkoman, že nič nikomu neurobil nekradol všetko bolo len klamstvo a pretvárka, otec musel vymeniť zámky na dome a až vtedy keď stál v zime pred domom a plakal ho vpustil dnu. Rozhodli sme sa, že musí podstúpiť 3 mesačnú detoxikačnú liečbu v ústave, bola nám odporúčaná Predná Hora, a potom musí isť do resocializačného centra taktiež nám bol odporúčaný Retest v Bratislave. Nakoniec nejako donútene súhlasil s tou Prednou Horou. Čakali sme 2 týždňe bolo to hrozné, jeden deň chcel ísť druhý deň protestoval , samozrejme aj počas tých 2 týždňoch určite niečo hulil. V deň keď sme ho mali odviesť na Prednú Horu ráno protestoval utiekol z auta skrýval sa a nechcel tam ísť, nakoniec ho prehovorila naša susedka a išiel tam, keď sme odchádzali odtiaľ povedal, že on tam ísť nechcel a to kvôli nám, že situácia by sa dala vyriešiť keby sme mu dali peniaze a on by začal nový život inde a sám by z toho vyšiel. Po troch dňoch volal mame že tam byť nechce, nech poňho prídu, že on už má tri čierne body a bude ich mať viac že on tam nevydrží.Mama mu jasne povedala, že domov ísť nemôže a my poňho neprídeme, buď bude na ulici alebo sa pôjde liečiť, musíme chrániť aj seba. My sme si mysleli že tie ich bodovania sú len na nastrašenie pacientov aby dodržiavali poriadok liečebne. Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi brat zaklopal po 5 dňoch liečenia na dvere, s tým že nemá kam ísť a že ho vyhodili z liečebne.V prepúšťacej správe stálo, že sa účelovo vybodoval. Trvdil mi že sa to tam nedalo zniesť, že tam boli sami narkomani čo si pichali, a väčšina z nich mala nariadené liečenie súdom takže si mohli vybrať buď basa alebo liečba a hlavne mu vadilo že mu brali jeho slobodu, že na záchod s ním stále chodila kontrola a že nemohol vylihovať na posteli kedy si zachcel a zafajčiť kedy si zachce. Nevedela som čo mám robiť zburcovala som rodičov, tá ani nevedeli že ho prepustili nikto z liečebne nás neinformoval. Otec aj s bratrancom prišli ku mne na byt, povedali bratovi, že buď opäť pristúpi na liečbu alebo môže ísť kam chce. Brat povedal že radšej spácha samovraždu ako pôjde na liečenie a znova na PH nikdy v živote. Tak sám odišiel, ja som bola z toho zničená dnešnú noc bol niekde na ulici nevieme kde je a čo je sním má síce nejaké peniaze, no nevieme čo. Jeden pán , ktorý sa venuje týmto závislým povedal, že musí padnúť na hubu totálne. On si bohužial vôbec neuvedomuje že je chorý a musí sa liečiť. Presviedčal ma že si po 5 dňoch na Prednej Hore uvedomil, aké svinstvá narobil svojim blízkym a že nepotrebuje k svojmu životu marihuanu, ja mu však neverím lebo so mnou a s rodičmi stále hral divadielko, naklamal sa a cvičil s nami citovo nás vydieral. Nevieme čo máme ďalej robiť cítim sa zúfalo ako nikdy v živote navyše som v poslednom ročníku Vš a čakajú ma tri štátnice , v marci mám prvú nedokážem sa na nič sústrediť tobôž nie učiť sa ,cítim sa hrozne, brat mi vmietol do oči že som sa mu otočila chrbtom naveky budem mať jeho tvár pred očami keď zomrie, lebo ja to budem mať na svedomí- to mi povedal. Rodičia sú zúfali,tak isto aj celá naša rodina od babičiek dedka po tety, a rodinných priateľov. Nevieme ako ďalej sme zúfalí vysilení. Bojím sa o svojich rodičov, že sa im niečo stane. Brat nemá žiadnu snahu o liečenie tvrdošijne si stojí za tým, že nie je žiaden narkoman. Nútene na liečenie ísť nemôže pretože nespáchal žiadnu trestnú činnosť zatiaľ. Prosím ak ste prežili niečo podobné alebo máte s tým skúsenosť ozvite sa veľmi mi pomôžete. Ďakujem
