Ahoj, budem mať 25 rokov. Asi rok mám priateľa (33) a teraz čakáme bábätko. Obaja sa veľmi tešíme, ale moja mama vôbec. Keď som jej to oznámila, tak začala že môj priateľ nie je pre mňa dosť dobrý, že nebudem šťastná a pod. Uvedomujem si, že možno má pravdu, že nie je ideálny, ale kto je? beriem ho takého aký je, a ľúbim ho. ale veľmi ma bolí, že ma v podstate posiela na potrat. Ja sa na malinké teším a som šťastná. Pred polrok som si kúpila byt, takže som samostatná. On vie, že ho mama nemusí, a ja neviem čo mám robiť...ako sa mám k mame správať, nevidela som ju asi mesiac, stále iba aby som ja prišla ale ona sa za mnou nezastaví, bývame v jednom meste. Nemám chuť ju ani vídať (hlavne jej "múdreho" priateľa), prečo mi svoj názor nepovedala skôr....
Mama ho neznáša a ja čakám bábo
Agnes - tiež si myslím, že nezáleží odkiaľ je, čo sa týka jeho dieťaťa tak on sa chce starať, ale jeho bývala mu robí problémy a nechce mu ju dávať a zatajuje sa, ale už sa to rieši tak dúfam, že čo najskôr, lebo je z toho nesvoj.
veď to že sa nechcem trápiť, aj kvôli bábätku, ale asi to tehu mi búri hormóny :) a akosi to viac prežívam.
Klasik - gratulujem ;) vyriešil to čas??
Tak sa treba pozriet ci a ako sa stara o to dieta, co uz ma. Ak sa onho nestara, je velky predpoklad, ze sa nebude starat ani o to vase. To, ci je niekto z mensieho ci vacsieho mesta ci dediny je blbost a vobec to nema vplyv na kvalitu vztahu. Keby ste boli z inej kultury, on by bol arab co je zyknuty mat 4 manzelky tak to by bol problem. Ale toto? V kazdom pripade si sa raz uz rozhodla, tak tomu daj sancu a vykasli sa na to, co ti hovori mama. Lebo nakoniec ked si to budes moc pripustat, tak vam ten vztah znici ona. Nebola by prva ani posledna.
Mna tiez nemali svokrovci radi, lebo som z rozvratenej alkoholickej rodiny a teraz po 23 rokoch som ich najmilsi zat :)
Kasli na mamu, zredukuj s nou kontakt a zite podla seba. Vy ste najdolezitejsi, nie ludia, co si o vas nieco myslia :)
Ona ho v podstate vôbec nepozná. Je z menšieho mesta a podľa nej to neskôr bude problém, že sme vyrastali inak a aj v iných pomeroch. Bojí sa či sa o mňa/nás dokáže postarať, keďže už jedno dieťa má. (Toho sa trochu bojím aj ja, ale verím, že to zvládneme a on robí všetko preto aby sme sa mali čo najlepšie)
A podľa nej sa podobá na môjho otca (nemyslím fyzicky) s ktorým sa mama rozišla, nebola s ním šťastná a nechce aby som dopadla ako ona.
Ale ja si nemyslím, že sa až tak podobá, niečo majú spoločné, ale práve že tie veci ktoré mám na otcovi rada.
Niekedy mám pocit ako keby ma mama v skutočnosti nepoznala, len si ma idealizuje.
A co jej na nom vadi? Co tebe na nom vadi?
Nemala som, pokiaľ mi to mama nepovedala.
Som s ním šťastná, rozumieme si, to viem.len keď to bola jediná reakcia po oznámení, že čakám bábo, strašne to bolí a ako si sa z toho neviem spamätať...
Keď spolu voláme je milá, ale vo mne je stále akýsi blok.
A ty sama mas pochybnosti?Pretoze z tej vety "mozno ma pravdu" to tak vyzera. Je pravda, ze niekto nie je idealny, ale to ma daleko od toho, aby mal clovek priamo uz pochybnosti o tom, ci s nim budes stastna a ci ma mama pravdu.Co by sa zmenilo, ak by ti nazor povedala skor? Rozisla by si sa s nim?Mne sa zda, ze aj ty mas pochybnosti.Nesuhlas matky sa neda velmi riesit. Bud si zvykne alebo nie. Je to tvoj zivot.
