Neviem čo chcem

Takže ako začať... Mám 17 rokov a už jeden celý rok aj niečo sa o mňa zaujíma jeden chlapec .. poznám ho už od dectva , chodil so mnou na základnú školu a vždy som ho brala za dobrého kamaráta . Pred rokom sme si začali písať a po čase mi povedal, že sa mu páčim a chcel by niečo viac. Ja som to prve vôbec nebrala vážne, lebo som ho brala za kamaráta.. a nechcela som ho hneď odbiť , lebo som mu nechcela ublížiť ,ale asi som to mala spraviť už vtedy ...Potom neskôr sme sa začali aj stretávať , ale s mojej strany to bolo stále len z toho dôvodu že som nechcela byť naňho zla a dávala som mu zbytočne nádeje...Po čase , som si začala uvedomovať ako ma veľmi ľúbi ..a môžem povedať , že mi to veľmi pekne dokazoval a mne sa to začalo páčiť.. prvý krát som pri ňom cítila ,že to naozaj mysli vážne a že mu na mne úprimne záleží.. Ako sme tak chodili vonku, tak sme sa dostali obidvaja do spoločnej partii.. s ktorou sme chodili na hocijaké zábavy, žúrky a pod. ...Ako to iste poznáte z alkoholom sa aj odložia všetky zábrany a prišiel prvý bozk.. , potom druhý, tretí , štvrtý a tak ďalej. A bolo mi pri ňom naozaj krásne.. a už som pomaly začínala niečo cítiť aj ja.. ale nevedela som čo.. Záležalo mi na ňom.. ale keby sa ma dakto spýtal, či ho chcem alebo či sa mi páči, tak by som povedala ,že nie.. alebo keď išiel von , tak som sa oňho nebála tak jak on o mňa .. alebo keď ma zavolal vonku tak nie vždy sa mi chcelo a som si hľadala 100 výhovoriek.. aj napriek tomu , ako užasne som sa cítila keď som bola sním ..ale na druhej strane po čase keď som sním nebola , mi začal chýbať .. keď som ho videla s iným dievčaťom tak som žiarlila , aj keď to bola len kamarátka...A ja teraz neviem ,či to je preto ,že som si zvykla na jeho pozornosť a že ľúbi iba mňa, že je pri mne keď niečo potrebujem, že keď sa s niekým pohádam tak mam ešte aj jeho .... alebo že ho naozaj ľúbim aj ja.. Je to naozaj veľmi dobrý chlapec.. ale ja aj napriek tomu , čo sme spolu všetko prežili nedokážem sním chodiť a neviem prečo to je tak ...Obdivujem ho , že dokázal taký dlhy čas vydržať .. pokúšali sme sa aj na seba zabudnúť ale stále sa niečo nájde čo nás vráti k sebe ..:( a ja už neviem čo mam robiť ..neviem čo chcem a ani neviem čo presne cítim .. on už sa veľmi trápi ,predsa rok nieje krátky čas ..:/ nechcem mu ubližovať ..