Ako zabudnúť? Som divný ja alebo je to bežné?

Príspevok v téme: Ako zabudnúť? Som divný ja alebo je to bežné?
cudnyclovek

Po čítaní jedného threadu na tomto webe som dostal pocit nutkania trochu sa konečne niekomu zdôveriť a poradiť, tak prečo nie priamo tu?

Upozorňujem, že je to tak trochu pubertiacky článok aj keď ja sám už pubertiak nie som ;)

Už je to asi 5 rokov čo poznám jedno dievča. Od prvej chvíle bola do mňa zaľúbená, no ja som si nebol svojimi citmi istý. Vídavali sme sa vonku, na rôznych akciách, začala chodiť na rovnakú školu ako ja. Ja som si nikdy nebol istý čo cítim, dosť som sa trápil a správal sa odmerane.

Po čase už naše kroky k sebe neviedli keďže sme mali každý iné záujmy a prestali sme sa vídať. No netrvalo to dlho a narazili sme na seba. Kamarát ktorý sa o ňu zaujímal ju zavolal von. Z jej rozprávania viem, že došla len preto, že tušila, že tam budem. Ja, mierne šokovaný, ale tak príjemne šokovaný, nemal som o tom ani tušenia. Dospelo to k nejakým tým pusám a podobne.

Na druhý deň keď som jej napísal dostalo sa mi pozitívnej odozvy. Večer sa jej páčil, mne samozrejme tiež, bolo nám spolu fakt super. No na konci znelo niečo na štýl, že jej aj tak niekam opäť utečiem a nič z toho nebude.

Povedal som si, že tentokrát do toho pôjdem, jednak z dôvodu, že som ju už nechcel opäť raniť a taktiež som vedel, že k nej cítim niečo viac, ale nebol som si tým až tak istý. Skočili sme teda do vzťahu. Ona zamilovaná až po uši, ja napol zaľúbený. Prvé týždne boli nádherné, summer-time, kopec príležitostí k rôznym aktivitám a podobne. Nebol som to ja kto "otravoval" toho druhého viac, práve naopak, bola to skôr ona a mne sa to páčilo. Taký prejav toho, že jej na mne naozaj záleží.

Zdôveril som sa jej, že budem po lete musieť odísť zo Slovenska, myslel som si, že o tom vedela. Šokovalo ju to, no povedali sme si, že na budúcnosť teraz nebudeme myslieť a budeme žiť pre okamih. Cítil som, že ma aj po tom stále milovala, ak nie ešte viac.

Avšak vzťah ešte netrval dlho a došlo k zmene. Zo mňa, napol zaľúbeného sa stal zamilovaný blázon (v dobrom slova zmysle), kdežto z nej city pravdepodobne pomaly vyprchávali. Čím viac som sa snažil, tým horšie to vyzeralo. Možno nie v skutočnosti, ani som netlačil príliš na pílu, možno len v mojej hlave. Postupne sme sa prestali vídať tak často ako prvne. Ja som to robil viacmenej aj cielene, taký self-defense, však to asi poznáte, prestal som sa ozývať v domnení, že ju to začne trápiť a začne sa venovať ona mne keďže ja som sa už cítil ako taký vyzvedač toho čo robí, kam ide dnes atď.

To veci samozrejme úplne skomplikovalo a na svete bol konflikt o tom prečo sa jej už neviem ani ozvať. Vedel som, že vzťah speje zlým smerom a dosť som sa trápil. Najprv sme sa vídavali každý deň, teraz dva krát do týždňa a aj to iba chvíľu.

V poriadku, ukončili sme to. Asi to tak bude lepšie, pomyslel som si.

A teraz konečne k veci. Po roku bez nej, v zahraničí, so svojimi starosťami na ňu stále nedokážem prestať myslieť. Medzitým už javili záujem aj iné ženy, no žiadna nedokázala ukončiť spomienky na ňu.

Ak ste sa dočítali až sem, z celého srdca Vám ďakujem a chcem sa Vás opýtať, ak ste podobnou situáciou prešli, ako zabudnúť na osobu ktorú už nemôžete mať? Je vôbec normálne, že nedokážem vyhodiť z hlavy osobu už celý jeden rok? Navyše bol to krátky, prerušený vzťah a to som už mal dlhšie vzťahy kde taký problém po rozchode nikdy nebol.

Nikdy som nechápal prečo keď začnem túžiť po nejakej žene a po dlhom trápení sa mi to začne dariť, príde odpoveď taktiež v podobe sympatií, zľaknem sa a zdupkám do úzadia, resp. chovám sa odmerane. Teraz sa mi stalo to isté, avšak v opačnom garde. Ja, v pozícii namotávaného a namotaného, no nakoniec sklamaného.

beetroot

Ahojte.
NickName000 a co ti chcela?
Presne ako pises, nici mi to kazdy jeden den.
Pokusat sa o kamaratstvo je blbost, vsak? On so mnou nebude najlepsi kamarat, aby bol so mnou kazdu volnu chvilku, to urcite nie, on ich ma dost a on mna tak neberie ako ja jeho. Ani by som nevedela, ako to urobit, aby bol so mnou casto. To, ze bude so mnou obcas, zriedka mi nepomoze.

Ariel333

NickName000: tá bonusová pesnička ma úplne zničila od smiechu:D:D:D, keď sa s ním stretnem tak mi určite napadne refrén, ktorý ma nemá chybu:D

NickName000

beetroot, mám sa asi tak ako každý po rozchode, stále je to také... V deň keď mi povedala, źe koniec, tak som všetky fotky hneď pomazal - úplne všetko. Celkom to ide, sem-tam ma prepadnú tie depresívne stavy, pred tým nik z nás asi neunikne. Nevolať, nepísať !!
Mne sa tá moja predvčerom ozvala.. bola naštvaná, že som ju blokoval a že sňou nekomunikujem... Pritom ona mi písala, že chce byť na nejaký čas bez kontaktu :D ženy... :D
Neriešte to dievky.. je to tak ako to je, toto je realita, nevracajte sa k minulosti ;) a určite nečakajjte na ten čas, kedy budete úplne za tým... To neviem či sa dočkáte. S tým človekom ste prežili veľa, neviem či to niekdy úplne zmizne, ale určite príde niekto lepší a bývalý už bude len spomienka ;) Po svete behá kopec dobrých chlapcov čo by Vám zniesli modré z neba. Ja som tiež voľný a som úžasný... :D nebojte sa, prídete do obdobia kedy si uvedomíte, že nemá zysel sa trápiť, zdravo sa naštvite, určte si nejaký cieľ - naučiť sa nemecky, zhodiť 10 kíl, zarobiť na implantáty.. to je jedno čo, ale klapky na oči a pred sebou len jeden cieľ 24h denne ;)
Žiaden stalking cez soc. siete, žiadne staré fotky !!
Romantická hudba.. ak t to pomáha, tak fajn, Ja tomu nerozumiem :) Keď chcem schudnúť, nejem predsa čokoládu :D Avantasia - Death is just a feeling, to si vyhľadajte na youtube ;) nech z Vás tú depresu vybije von :)
Nebuďte na seba nahnevané, že ich máte v hlave, to je úplne normálne ;) Ale snažte sa aby Vám to neničilo každý jeden deň :)
Ak budete mať nutkanie im napísať, napíšte sem - prípadne založte nové vlákno, alebo mi pošlite mail - unudím Vás k smrti :D
+ bonusová penička : 4D - dážď nezastavíš ;)

beetroot

Ariel, si zlata, dakujem za reakciu aj pesnicku. Ja nemozem pocuvat nic taketo romanticke. To co pises, je uplne aj moj pripad. Dnes som to nejako ustala, hoci to nevyzeralo, zajtra pridam cvicenie, snad pridem na ine myslienky. Drzim palce aj tebe. :) Oni si ani nezasluzia, aby sme na nich takto mysleli.

Ariel333

Beetroot, ešte mi napadlo vypočuj si túto pesničku, veľakrát som si pri nej poplakala, no na druhej strane ma aj povzbudila.......raz budeme všetci noví. www.youtube.com

Ariel333

Beetroot ja mávam tiež časté nutkania sa mu ozvať, prešiel už istý čas čo nie sme spolu, mám sa už lepšie, ale stále nie som úplne v pohode. Niekedy mávam hrozné pocity, hlavne večer keď prídem zo školy na intrák často na neho myslím a ešte to znásobuje fakt, že pár metrov odtiaľto býva aj on. Aj ja sa bojím, že sa úplne z toho nevyhrabem. Veľmi si želám definitívne zabudnúť, no zatiaľ je to silnejšie ako ja. Už som spravila veľký posun, už aspoň neplačem no stále som nevyhrala sama nad sebou.

beetroot

Nickname, ty ako? Ja som narazila na starsie foto toho mojho, az ma striaslo, ze co to vidim. A jeden nervozny zakomplexovany idiot mi dnes bezdovodne vynadal, tak zas mi je zle. Ja sa z toho nevyhrabem. :(

Mesačný princ

NAIRD - ono je to tak, že ak človek naozaj ľúbi, tak ľúbi navždy a ak ten človek z jeho života odíde, tak v jeho srdiečku ostáva určitá časť.

Preto je to také zložité... Dá sa zamilovať opätovne ale tým, že človeku bolo napríklad ,,ublížené,, tak sa určité emócie a ich sila strácajú každou podobnou skúsenosťou. Ak takýchto sklamaní zažije človek viac, tak jeho duša už nové podnety začne blokovať. je to niečo ako ochrana. Psychika totiž veľmi vplýva na celé telo a telo nie je také ,,blbé,, ako sme občas my.

Preto ti to toľko trvá, a možno ešte potrvá...

Niekedy sa človek môže dostať až do štádia, kedy zablokuje úplne všetko a myseľ čerpá z návodov minulosti, z ktorých každý nesie nejakú emóciu.

Psychológ ti podľa mňa nepomôže, ale skúsiť môžeš. Celkom nerozumiem tým peniazom, ale tvoja voľba a tvoje rozhodnutie.

NickName000

NAIRD - drzim palce, ale s tymi peniazmi by si mal prestat, celkovo so vsetkym, co ti ju pripomina. A ze nejde sa od nej odputat.. Po 3,5 roku uz by sa konecne malo dat. Skor je to tak, ze niekde v podvedomi sa z toho nechces dostat, i ked vidis, ze ona je uz za tym. Ak to sam nedokazes... co ocividne nie.. tak porozmyslaj nad navsetou nejakej poradne, ci psychologa. Nie je sa coho obavat a za co sa hanbit, treba skusit vsetko, co by ti mohlo pomoct posunut sa dalej ;) Zivot je dost kratky na to, aby sme nim mrhali a odopierali si stastie :)