Život nieje prechadzka ružovou záhradou. .

Príspevok v téme: Život nieje prechadzka ružovou záhradou. .
T.

Ja asi neviem žiť..alebo nedokažem to..Asi každy z nas ma nejaky ten osobny problem..boli časy ked som popri tom aj mala ešte v sebe aspoň kúsok toho optimizmu. Dnes už nemam ani ten a vôbec už sa nedokazem tešiť. Najradšej by som bola v období detstva,,aj ked..ale predsa naše staré mamy a kamaratstva. To bolo niečo super. Spomínam si na krásne výlety, čo všetko sme ako deti povystrájali.. A dnes..žijeme v inej dobe tak zlej..Ludia si nevažia iných, maju radosť ked môžu iným ubližovať, každý vidí len svoj prospech. Každí každeho využíva. Ja neviem ale asi pôsobím takým dojmom na prvý pohľad..že ma môže každý využiť. Prečo nedokážem ja byť taká?..možno si viem povedať svoj názor, asi preto?? Aj ked ma niekto krivo obviní, aj za cenu rizika,,či je to v zamestnaní, alebo doma v rodine. Nech sa deje čo sa deje..Preto som asi nenavidená spoločnosťou. Mám pocit akoby som bola tretím kolesom na voze. Ak je zopár svetlých výnimiek,,pri nich mám pocit, že všetko hrajú a že su primne nasilu, nie preto, aby ma mali radi. Su to len také letmé výnimky či v práci alebo v okolí. A ked dnes som sa už radšej uzavrela pred svetom..dostalo sa mi od 3 ľudí, že sa neviem rozprávať, prečo nekomunikujem a tak..Ale ja už neviem, nebudem..radšej nech si ma nikto nevšíma..Nech namna ľudia zabudnu že existujem..A ked mam už plnu hlavu tých myšlienok..preto som to aspon prišla hodiť tu..Už ked človeku aj vlastná rodina ubliží,,tak vtedy už naozaj nieje iné východisko..ako sa radšej utiahnuť. Ze ľudia už niesu ľudmi,,to už dávno viem. A priateľstva, kamaratstva..tie boli v detstve. Dnes neexistuju, alebo aspoň ja ich nemám vo svojom okolí. Mne prichadzaju do cesty vždy ti nesprávní a tí správni sú tu len na krátku dobu, alebo niesu vôbec. Život je krátky a mnohí si to neuvedomujú..namiesto toho aby sa tešili a robili iným radosť,,kazia ho. Nikto nikdy nevie kedy príde jeho koniec a spoliehať sa nato že zajtra výjde slniečko nemusí výjsť. A ak ťa sklame nie jeden človek, ale viacerí a ty sa máš cez to celé nejak preklznúť..aj keby si ako veľmi chcel nejde to. Ja som sa už veľa krát o to pokúšala, ale stále som na tom istom mieste, neviem sa pohnuť a ísť dalej..Neviem..Asi existuje niečo čo mi v tom bráni..alebo mi niekto veľmi zaželal zle..alebo neviem čo za silu..Že človeče zmier sa s tým, inak už nebude..

Sejla

Mimulus, ušla ti pointa. Neobviňiuj počasie, zato že prší ale obviňuj seba zato, že nevidíš dúhu. A že vďaka vode rozkvitnú kvety. - ok dosť bolo metafor:D
Priznávam, že ten príspevok som písala pod vplyvom fľaše vína:D je to vidieť na forme, ale obsah zostal vyjadrený. Však tie situácie, ktoré som napísala, by sa dali pochopiť aj negatívne, napríklad ten čo mi podržal dvere sa ma opýtal na telefónne číslo, takze chcel si len zašukať, tá čo vrátila peňaženku priatelovi, s ním neskôr skončila v posteli, tá čo mi vrátila telefón, odo mňa dostala fľašu, ktorá mala väčšiu hodnotu, ako ten môj predpotopný telefón;) Tí dôchodcovia, čo mi pomohli nájst cestu, boli v podstate zúfalí po pozornosti, konverzácií. V konečnom dôsledku všetci konáme sebecky. Nemysli si, že ja to nevidím. Na to, aby som opísala, čo na tomto svete je zle počnúc skolstvom, politikou, náboženstvom, každou jednou "rodinou", končiac človekom ako takým, na to by mi nestačil jeden príspevok a asi ani desať kníh. Ale život je moc krátky na to, aby jeden zmenil svet, tak či tak to nie je moja starosť a zodpovednosť, necítim sa byť kompetentná za všetko, čo je zle a tak jediné a najlepšie, čo môžem dosiahnuť je, že prevezmem zodpovednosť za svoje vlastné konanie a pokúsim sa robiť čo najviac, aby som z tohto života mala aj nejaký pǒžitok.

Prezývka

T. -> nevidim ziaden dovod preco by ta mali mat kolegovia radi alebo ludia co su okolo teba mali byt tvojimi priatelmi.

Venuj sa rodine ak mas s nimi dobre vztahy ak nie tak sa venuj tomu co bavi teba. Neries druhych ani vztahy. Venuj sa cinnostiam nie ludom. Ludia sa vzdy pridruzia vzdy ... niekedy ani nechces a furt sa na teba niekto nalepi takze to je najmensi problem. Plus nezabudaj v zivote si vzdy viacmenej sama plus rodina ak su dobre vztahy. Ziaden cudzi clovek za teba krk nepolozi, mozno iba ak slovami. Cim skor pochopis tym lepsie.

Mimulus

Sejla - tvoj príspevok je síce super ale nemyslíš, že je tak trošku situačný? Pozri aj mne sa stávajú takéto veci a nič to nemení na fakte kam smerujú ľudia po emočnej stránke.
Aj tento svet aj ľudia sa menia k horšiemu a preto sa musia aj tí, ktorí by chceli byť o niečo lepšími prispôsobiť väčšine. Je mi to veľmi ľúto, že to sem musím napísať ale lepšie to na tomto svete nikdy nebude. A čo sa ľudí týka tak dôveruj s rezervou, nemiluj naplno, buď sebecká a hlavne sa nauč dobre kradnúť.

anjelik* - kde si zobrala, že popieram niečo čo naozaj existuje? Existujú v dnešnom svete hodnoty, dobré hodnoty a majú ľudia povahové črty na ich napĺňanie? Ak mi teraz napíšeš, že áno tak nežiješ v tomto svete. Každý kto je slabší alebo je v ňom ešte aké také dobro sa jednoducho tomuto skazenému svetu musí prispôsobiť. A svetu je úplne jedno či ho to bude stáť psychické zdravie, fyzické zdravie, život, rodinu....mohol by som pokračovať...
A človek sa nakoniec prispôsobí ale za akú cenu? Za cenu doživotného brania liekov na potlačenie emócií? Za cenu dožitia v nejakom ústave?

Prepáč ale ak si niekto ešte v dnešnej dobe myslí, že bude lepšie tak nemá všetko v hlavičke v poriadku.

Aj ja som veril, aj ja som dúfal, že všetko má ešte nejaký zmysel ale tento svet ma zmenil na realistu a zároveň pesimistu. Nechcem brať zakladateľke ilúzie ale cítiš sa presne tak ako sa má cítiť skvelý človek, s dobrým srdiečkom a hodnotami na správnom mieste v tomto svete. Či sa s tým pocitom naučíš žiť alebo budeš outsiderom je už len na tebe.

Sejla

Bereš sa moc vážne a svoje problémy vnímaš príliž osobne. Skús sa nachvílu zamyslieť aky príbeh majú ostatní, hoci to na sebe nedajú poznať, treba ti nabrať trochu viac sily. A potom sa prestaneš toľko zaoberať sama sebou. A uvidíš to krásne, čo ti doteraz unikalo lebo tvoja myseľ bola zabeprázdnená niečím nepodstatným a neinspirujucim. Ľudia nie su až taki zlí. Napríklad dnes som bola v nejakej riti, kde to vôbec nepoznám a zobrala som si bus úplne opačným smerom takze som sa ocitla úplne unavená v ešte väčšej riti. Opytala som sa šoféra autobusu že kde som, on mi začal kecať a kecať, pýtal sa kde sa potrebujem dostať, do toho mi začali kecať traja ľudia sediaci poblíž a jeden cez druhého mi vysvetľoval kudy kam, som nevedela na koho sa mám pozerať skor, bolo to také milé:D Ja by som bez problémov vedela ako sa dostať kde chcem ale nemala som to srdce im to povedat, nechala som ich všetkých mi radiť, cítili sa pritom hrozne dobre, poznám ten pocit:)) no a jedna babka že ona ide presne tým istým smerom tak sme ešte kecali po ceste, ktorú mi ochotne ukázala, vravela že tí teroristi v Londýne sú hrozní, zase zabili za bieleho dňa nejakého generála.. Medzi tým mi taký dôchodca čo mi tiež radil kyval z autobusu že Good luck:)
Toto nie je prvý krát ked si myslím že ľudia su fajn, pokial si ich moc nepustiš k srdcu. Raz sa mi totálne toztrhla taška s nákupom, všetci sa zbehli a pomohli mi to pozbierať:) alebo
Vždy ked idem s veľkou batožinou v metre, zakaždým mi ju nejaky gentelman vynesie hore schodami. A tak isto mojej mamičke, keď ma príde navštíviť.
Raz som stratila telefón a niekto z neho poslal SMS kamoške: tento telefón sa našiel tam a tam, batéria je takmer vybitá, ozvite sa na toto číslo: (tel. Číslo)
Priatelovi niekto poslal poštou stratenú peňaženku!
Minule som utekala na vlak a niekto mi podržal dvere, ktoré pokial nie su zatvorené, vlak sa nepohne:))
Mohla by som pokračovať ...bolo by toho ešte dosť pekneho povedať o ľuďoch. Chcem len povedať, že môžeš stretnúť tisíce debilov, ale medzi nimi jeden dobrák tak jasne svieti, že to urobí v tvojom svete obrovský rozdiel. Zlo je samozrejmosť, ale dobro je niečo výnimočné, čo si človek zapamatá. A stane sa rovnako výnimočným. Aspoň pre niekoho.

anjelik*

Strach sa nedá zo seba vyhnať, ale dá sa mu postaviť. Poznať dôvody, prečo sa bojíš a pochopiť, či ti strach ako taký pomôže ich zvládnuť. Treba rozmýšľať nad tým, čo ti píše Mayday, nie rovno napísať, nedá sa a nejde a hotovo. Nejde to vtedy, keď to ani len neskúsiš. Mimulus, popieranie niečoho, čo existuje nie je zrovna to pravé orechové, radosť má byť úprimná a nenásilná..nie že kašlem na všetko. Pocity sa dá ovládnuť, ak by to tak nebolo, nikdy by si o tom nikde nečítal, lebo by to nikoho ani len nenapadlo. Logika, nie? :o))

mayday

Jasné, Mimulus. Miesto tohto pristupu NEDA SA skus pre zmenu VYSKUSAM TO. Chod k zrkadlu a usmej sa na seba. Ver tomu že sa budeš cítiť o milimetre lepšie. A takto nejak to funguje.

Mimulus

Šejla a anjelik* majú svojim spôsobom pravdu len to nie je také jednoduché pretaviť do reality a v konečnom dôsledku tie rady aj uskutočniť.