Zdravím mám na vás otázku či viete povedať čo to je. Stalo sa mi počas dovolenky že som sa viac začal sledovať ako zdravotne všetko čo som zacítil a vystrašilo ma to hneď som si hľadal príznaky na internete čo to môže byť. Potom som začal myslieť na starobu ani neviem ako som sa k tomu dostal pretože mám len 21rokov a už som bol vyplašený čo budem ja len robiť potom a keby som sám. Nemám priateľku chýba mi to aby som sa mohol s kým porozprávať a plánovať spoločnú budúcnosť každý sa ma pýta či už mám frajerku nechodím von akosi si ma to neláka ale budem musieť asi začať chodiť doma si ju asi nenájdem. V práci sme boli doteraz taká partia ľudí s ktorými som si vždy pokecal a nemal som také myšlienky ako teraz. Po dovolenke som ostal sám na linke nemám sa ským baviť a už ani tá práca ma nebaví príde mi monotónna a že mi to nič nedáva radšej by som išiel za kolegami z ktorými som doteraz pracoval. Nechutí mi moc jesť ale niekedy sa stane že som hladný ale nejdem sa najesť? Teraz som vpráci sám a nudím sa chcel by som sa s niekým rozprávať ale s niekým kto mi sadne. Myslíte že sa vrátim do starých kolají ako pred dovolenkou?
Strach zo samoty alebo depresie?
Len mám strach či to po psychickej stránke nie je zlé či sú to iba chviľkové prejavy zo stresu kvôli zdravotným prehliadkam alebo po dovolenke v práci a potom znova nastúpenie do práce či to nemôže byť niečo vážnejšie a ten strach zo staroby čo niekedy dolahne na mňa.
Nedaj si zobrat zivot pre chyby inych. Vsetci sme obmedzeni ludia a zakonite robime chyby. A to, co sa dialo v dieceze minuly rok je zlozitejsie ako to, co sa medializovalo - ma to korene hlboko v historii. Nechcem sa v tom vrtat a ani to nie je nic na zverejnovanie. => Ries seba a nie inych - do autobusu nastupis, aj ked nezdielas so soferom jeho nazory:-))
Pekny den!
Ja som tiež katolík ale v poslednej dobe som kostol ani nevidel po tom čo sa všetko v cirkvi robí ale stále verím v Boha. Mám len strach zo samoty a staroby keď vidím tých starých ľudí a predstaviť si sám seba v tom veku ma desí. Neviem prečo nad tým premýšľam teraz doteraz ma to akosi netrápilo.
Mike,
zvyknem hovorit, ze zivot je hra o vztahoch a vsetko ostatne su len kulisy na javisku. Co sa tyka strachu zo smrti - vsetci zomrieme - jedina ista, ktoru mame:) Ale aj pripady klinickych smrti dokazuju, ze ludska identita nie je nerozlucne spata s jeho "telesnou schrankou" a preto je dolezite vedeit, kam v zivote smerujes. Tvoj problem nie je cisto psychicky, ale skor existencionalny - nemas bududcnost a nadej.
Budem osobny: ja som mal prave 21 rokov, ked som v zivote objavil tu najvacsiu vec: ze Boh je, ze ho mozno poznat osobne a mozno mat s nim vztah, ktory naplna zivot ako ziaden iny vztah. Dnes mam okolo seba okrem manzelyk a deti aj kopec skvelych priatelov, ale podstatny je ten esencialny vztah, ktory naplna vsetky ostatne ludske vztahy. Inak som katolik, co nie je na tejto urovni komunikacie dolezite.
Pekny den!
Nad smrťou nepremýšlam skôr ma desí a keď ma niečo zabolí už mám strach pozeral som si témy aj o panickom strachu aj tetániu teraz som začal piť minerálky s vyšším obsahom horčíka a už sa mi vrátila chuť do jedla ale stále ma vystraší každá bolesť asi sa dám aj pre istotu vyšetriť nech urobia všetky testy ale bojím sa dať vyšetriť trnavským lekárom
Ahoj,
aj ja som niečo podobné zažila nič ma nebavilo, prišlo mi všetko zbytočné. Ale treba to prekonať. Myslím , že by si sa mal vrátiť do starých koľají a keď ťa to nebude náplňať skús niečo iné. Skús nieco v čom sa nájdeš , čo začne dávam zmysel :) a čo sa týka priateľky jasné že ju doma nenájdeš treba niekedy aj von skočiť :)
toto vyzera na depresiu aj ja mavam tieto stavy niekedy. nema obcas pocit ze to chces ukoncit smrtou? ak hej tak je to depka
To nikto niečo podobné nezažil?
