Ahojte, som zena, takmer tridsiatnicka, VS, nikdy som nemala problem so zaujmom zo strany chlapov, no tiez moj vztah netrval nikdy dlhsie nez pol roka. Rada by som pocula nazor a skusenosti zien, do akej miery ste tolerantne voci nedostatkom vasich partnerov, a ake tie nedostatky su. Lebo, velmi by som sa chcela naucit nebyt taka narocna, aj ked som si vzdy myslela ze je to dobra vlastnost. Napriklad aj mensia urazka alebo drza poznamka, neustupok, od chlapa, sa vo mne vzdy tak zakoreni ze ju nedokazem vytesnit a toho cloveka opustim. Viem ze je nutne vo vztahoch robit kompromisy, ale ako sa to naucit.. Ktore konkretne problemy mate s partnerom vy ale dokazete ich predychat? dakujem!!
Co vam vadi ale tolerujete na partnerovi?
Sonuch
Sonuch
ouii.. 100% suhlasim, len ked to chce clovek premietnut do realneho zivota je to zlozitejsie :) Celkom by ma zaujimalo ako konkretne si na tom ty so vztahmi a toleranciou.. v realnom zivote.
phoe
Pri svokrach je dôležité iba, či býva dosť ďaleko, aby sa nemiesala do vzťahu :D
odpovedam
ja nepisem o tom, ze netreba mysliet na buducnost, pisem o tom, ze zbytocne sa zaoberas tym, ze co ak nahodou svokra budem mat iny nazor na vychovu deti. ty budes predsa s nimi na materskej, nie ona. ty si ich s manzelom vychovas...
lautida
A co ma s vychovou a ockovanim jeho matka.Ved s nou zit nebudes a pokial viem budu to vase deti tak rozhodovat budete hadam vy dvaja s partnerom.Nerozumiem nepozdava sa ti buduca svokra?
ouii..
najhorsie je, ked jedna ani druha strana nie su ochotne uznat, ze nemusia mat skutocne pravdu. pre mna je dolezite mat v zasadnych veciach podobny pohlad na vec, ale niekedy staci, ze sa obaja vzajomne respektuju, aj ked spolu nesuhlasia a dokazu si vypocut toho druheho, diskutovat, argumentovat, zaujimat sa, preco si ten druhy mysli, co si mysli. podla mna aj tak nikto nikdy nema uplnu pravdu a ludia, ktori si nie su ochotny toto priznat, maju zbytocne zuzeny pohlad na svet. ale to uz zavana pretlacanim mojej zivotnej filozofie, cize nechajme to tak. kazdopadne, bud pristupis k tomu, ze mozno ani tvoje teorie o "spravnom zivote" nie su bezchybne, alebo si budes musiet najst niekoho, kto ich s tebou zdiela. alebo je tu tretia moznost, ze si budes uzivat svoju sebestacnot, mozno s rizikom, ze nebudes mat rodinu. :)
Sonuch
odpovedam, budem mat 30, v kazdom vztahu predsa zena premysla do buducnosti, neviem ci by som zila s niekym s kym si rodinu predstavit neviem.. Inak ja som velmi sebavedomy a pozitivny clovek, a sebalutostou rozhodne netrpim. Jeho matka je vsak typ lekarky ktora nejake cajickovanie neuznava a ockovala by proti vsetkemu na co vakcina existuje.
MultiLevel
Sonuch, preco premyslas nad detmi a tym, ze by bol nejaky rozpor vo vychove? :) Ved ste len na zaciatku vztahu a aj keby nejaky rozpor nastal, vsetko sa da vydiskutovat.... :)
Nemozes postavit vztah na to, ze co bude ked bude...teda aspon mne sa to nezda spravne, ale mozem sa mylit. Vztah si naozaj vyzaduje pracu na nom, nech sa to zda neviem ake...A hlavne sa zamysli, ci si ty sama v pohode, treba naozaj zacat od seba. To mas tak...ked si ty dobre naladena, je zvycajne dobre naladeny aj partner. Ked si ty nervozna, lahko to prenesies aj na neho....kdesi som citala, ze ak chces zmenit vztah, najprv zmen seba :) Podla mna je v tom naozaj velka pravda :)
lautida
Vo vztahu su dolezite kompromisy vzajomna tolerancia a ucta jeden voci druhemu bez toho to nejde.Skus popracovat na sebe troska sebakritiky by ti neuskodilo.Mimochodom nikto nieje dokonaly ty hadam ano?Nesnaz sa mat vysnivany idol lebo taky neexistuje musis sa vediet do istej mieri aj prisposobit a ked ti na tom cloveku zalezi tak ho brat takeho aky je.
odpovedam
sonuch, ale predsa ziaden lekar nikdy netvrdil, ze sport, zdrave stravovanie a caje su nezdrave alebo sarlatanske. Prave naopak, ked to lekar odporuci pacientom, tak ohrnaju nos a radsej chcu tabletky. A nerozumiem, ked si na zaciatku vztahu, preco riesis deti? Nie je tvoj problem v tom, ze sa nevies uvolnit a si zbytocne podozrievava? Z toho, co tu o tebe citam, mi vychadza, ze problem je v tvojej hlave, nie u chlapov. Zacni si k sebe budovat vacsiu uctu, inak svoje komplexy a neistoty budes projektovat neustale na druhych ludi.
Sonuch
zaujimave rady, vidiet ze ste skusene zenske :) Teraz momentalne som na zaciatku jedneho vztahu, citim sa celkom prijemne v nom, aj ked akoby sa nedokazem zalubit uplne.. motyle v bruchu uz asi nepocitim kvoli tej nedovere voci muzom. Zasadny problem zacinam vidiet v tom ze jeho matka je lekarka, a ja som zasa clovek ktory dba na imunitu sportom, bylinkami, zdravou stravou (neviem co je extrem, snazim sa to robit dokladne, ale raz za mesiac mi nevadi zhresit), a je citit take to napetie trosku ze on sa ovela viac priklana k vede nez "sarlatanstvu" .. cize ked si kupim nejake caje alebo vitaminy, uskrna sa. Bala by som sa asi rozporu potom vo vychove deti.
