Ani neviem ako začať. Mám 27 rokov a posledný rok a pol trpím depresiami. U psychiatra som bol 2x, ale nemôžem povedať, že sa mi uľavilo. Dostal som lieky, ktoré som istý čas bral pravidelne, ale prestal som. Nevidel som žiadne zlepšenie. Medzitým som mal, ale 2x veľký záchvat, počas ktorých som zhltol väčšie množstvo liekov, chcel som zomrieť, ale tieto lieky neboli stavané na samovraždu, ani lieky na spanie, čo som mal. Aj som sa rezal, na pravej ruke mám jazvy, ktoré už nikdy nezmiznú. Začalo to, keď som začal pracovať, zaľúbil som sa do kolegyne, ale ona city neopätovala, že zostaneme kamarátmi. Vtedy ma to neskutočne vzalo, spomenul som si na všetky neúspechy vo svojom živote a niekoľko týždňov som poriadne nejedol, nespal, mal som problémy s dýchaním. Vtedy som 1x vyhľadal psychiatra, lebo som bol skutočne v koncoch. Troška som sa pozbieral, ale stále podvedome túžim po smrti, neprejde deň, kedy by som nemyslel na samovraždu. Medzitým sa z nás dvoch stali dobrí priatelia, čo ešte zhoršilo môj duševný stav hlavne vtedy, keď sa zdôverila, že bola s niekým na rande a podobne. Myslel som si, že som sa cez to dostal, ale dnes som sa dozvedel, že zase s niekým bola a cítim ako sa depresia vracia, opäť cítim tu neskutočnú nenávisť vo vnútri, voči svojej osobe. Viem, že také odmietnutie nie je koniec sveta, ale neviem, prečo to tak prežívam. Neskutočne mi to vadí. Snažil som sa nájsť aj inú prácu kvôli nej, bol som na štyroch - piatich pohovoroch, ale nikde som neuspel a to opäť len prehĺbilo moje depresie. Už neviem proste, čo mám robiť. Vadí mi to, že som bol stále odmietnutý, že mám 27 rokov a nikdy som nemal priateľku, privádza ma to k šialenstvu. A o to je to horšie, keď ju vidím každý deň a cez tú bolesť sa nedá preniesť.
Vadí mi aj to, že ona a mnohé iné kolegyne sa prihlásili na rôzne kurzy cudzích jazykov. Neviem prečo, ale vadí mi to. Nikomu neprajem nič zlé, ale neviem si vysvetliť, prečo mi to vadí. Ja by som sa tiež niekam prihlásil, ale robil by som to na silu, nevidel by som v tom nič pozitívne. Čisto ako blázon.
Neviem, čo proste robím zle v živote. Jednoduchšie mi príde radšej zomrieť, lebo život nestojí za to trápenie.
Nešťastná láska ku kolegyni - depresie
Co ti sibe? Takto sa trapit kvoli zenam? Co si to za chlapa, kasli na nu nestoji za to ani za kamaratvo.
Toska, myslíš ten blog? Rado sa stalo
Derpina,ďakujem za tvoj prispevok.
Prepac tam je jedna oprava:
Zo zaciatku potrebujes chodit 4x do mesiaca a nie 4x do tyzdna :-)
Este som zabudol dodat jednu vec. Priprav sa na to, ze za dobreho psychologa sa plati a ze ani on to nebude robit zadarmo, priemer 25€ za sedenie. Zo zaciatku v tvojom stave potrebujes chodit 4x do tyzdna, ked sa to po nejakom case zlepsi, tak bude stacit aj 2x do tyzdna a garantujem ti, ze toto bude najlepsia investicia v tvojom zivote.
V tvojom pripade proste nie je problem len nenaplnena laska, to bol iba spustac, ty musis mat tych problemov omnoho viac v zivote co ta trapia.
Psychoprinces: velmi dobry nazor, vidiet ze si velmi rozumna zena. Mal som docinenia dlhsie tiez s jednou takou osobou, ktora velmi dobre vedela o mojich citoch, chcela byt len kamaratkou, napriek tomu mi neustale vypisovala a chcela sa stretavat. Proste sebecka osoba, ale u nej si myslim, ze bol trosku problem s jej intelektom, lebo ona si to jednoducho neuvedomovala, ze ma takymto spravanim len v podstate ranila. Ja som vsak s nou aj napriek jej potrebe mi neustale vypisovat prerusil kontakt a jednoducho ju ignorujem - aj to je liek, no a citim sa lepsie.
Shinody33: moj nazor na teba je taky, ze urcite nie je v poriadku akym sposobom precitlivelo reagujes na danu zivotnu situaciu. Depresia z odmietnutia a nenaplnenej lasky je uplne normalny fyziologicky stav, avsak u teba to ma omnoho vacsiu hlbku nez u vacsiny ludi. Pises, ze sa rezes kvoli tomu, ze si musel navstivit psychiatra, ze mas samovrazedne myslienky, lieky ti nepomohli. Dam ti len jednu radu, vykasli sa na psychiatra a jeho lieky, to evidentne tvoju danu situaciu neriesi, pretoze sa domnievam, ze mas evidentnu poruchu osobnosti a na toto lieky nezaberaju, na toto zaberie len psychoterapia u kvalitneho, klinickeho psychologa, ktory najprv diagnostikuje tvoju osobnost a potom vyberie vhodny postup ako ti pomoct. Moznosti je naozaj mnoho: regresna terapia, hypnoza atd. Dobry psycholog ta jednoducho precita a spolu s tebou sa pokusi najst spustace tvojho konania a myslenia, ktore su pritom ukryte niekde hlboko v tvojom podvedomi a ani o nich nevies.
Hladanie dobreho psychologa nie je vobec jednoduche a musi ti jednoducho sadnut, tak ako ty musis sadnut jemu, proste kompatibilita. Ked sa ti niektory terapeut nebude pozdavat, tak ho jednoducho vymen.
Asi tolko moja vycerpavajuca rada a hlavu hore, vsetko ide len treba najst spravnu cestu :-)
Shinody - projektzivot.org
Si do nej zaľúbený a neopatovana láska bolí...o to horšie že ste kolegovia. Jediné čo by ti pomohlo, zmeniť prostredie a zabudnut, ale to nejde, tak potom už len zrušiť kontakt s ňou resp obmedziť na minimum, a bohužiaľ že nemas iných kamošov aby mal s kým zabudnúť...skús bojové umenie, to by ti mohlo pomôcť. Meditácia a cvičenie pod vedením inštruktora. Fakt skús.
Mňa v prvom rade zaráža to, ako sa tá tvoja "kamarátka" zachovala, keď si jej vyznal svoje city - povedala ti, aby ste zostali kamaráti... a k tomu sa z vás po tom tvojom vyznaní stali ešte lepší kamaráti - toto je akože čo? Niektoré osoby si proste buď nie sú vedomé toho, ako rania iných alebo ich rania úmyselne... zažila som podobné situácie, keď mi "kamaráti" (o ktorých by som naozaj nebola bývala povedala, že by sa na mňa nejak "namotali", brala som ich skoro ako bratov) dali najavo, že by chceli byť so mnou viac než kamarátmi, prišlo to úplne nečakane a naozaj ma to dosť trápilo... ako som sa zachovala? No, s podaktorými som úplne prerušila kontakty... čo by mali z toho, ak by sme naďalej zostali kamarátmi? No nič! Také kamarátstvo fungovať nemôže... kamarátstvo, v ktorom jeden túži po tom druhom,v ktorom podvedome tak či tak dúfa, že sa do neho tá dotyčná osoba azda zahľadí... nie, dík, o toto ja nestojím. To by bolo vedomé ubližovanie dotyčným osobám z mojej strany. Bohužiaľ, kruté, ale je to tak. Ja ti dám jednu radu - ak sa jasne vyjadrila, že s tebou nechce žiadny vzťah, preruš to, čo je medzi vami... čo by si tým ďalej docielil, ak by ste boli takými dobrými "kamarátmi" aj naďalej? No nič!!! Chceš ju mať po zvyšok života pred očami a trápiť sa? Vraví sa síce, že zíde z očí, zíde z mysle... no nie je to také jednoduché... lenže vždy jednoduchšie, ako žiť vo falošných nádejách a snívaní... Kruté, ale radikálne... lebo inak sa budeš ďalej len týrať...
Neviem si nájsť normálnu babu na prechádzky ruka v ruke, tak určite budem mať viac šťastia s hľadaním baby, ktorú môžem oprieť ...
Aj s tým súhlasím, že ak sa človek nemá rád, tak ťažko ho niekto bude mať rád. Musíš byť najprv spokojný sám so sebou. Ale, keď ti nič v živote nevychádza a nevieš, čo je to pocit šťastia, tak asi ťažko budeš na seba hrdý a maž sa rád.
Tu nejde len o tú kolegyňu, že má odmietla, ale tým, že ma odmietla sa spustil kolobeh všetkých mojich neúspechov, nezdarov, proste všetko zlé. A došiel som do takého stavu, že môj život je proste o ničom. Že je to len zbytočná námaha, ktorá ti nič nedá. Keď človek nie je šťastný, resp. si nemôže plniť aspoň niektoré sny, tak načo je život dobrý?
Viem, že musím niečo spraviť, aby som vystúpil z toho bludného kruhu. Viem, že najlepšie by bolo aby som si našiel prácu. Viem, že by som potreboval viac pohybu, lebo mám sedavé zamestnanie. Môj rozum, mozog, hlava si to vie všetko pekne naskladať do poučiek, čo by som mal robiť, ale nemám proste motiváciu na to, nevidím v tom žiadny zmysel. Na čo sa budem snažiť, keď o 20 rokov tiež budem takto sedieť pri NB a ľutovať, že som sa nezabil už teraz a mohol som si odpustiť tých zbytočných 20 rokov.
Mám už proste plné zuby toho stále padať na hubu a počúvať, že sa snaž ďalej. Viem, že život nedá nič zadarmo a treba stále makať, ale tak už aj ja chcem nejaký kúsok šťastia
