ahojte, co robite aby vam bolo lepsie? aby ste boli stastni?
dopredu sa ospravedlnujem za taketo spamy ale nemam to komu povedat
poslednou dobou je zo mna uplna troska mavam depresie a ziadna radost zo zivota, vobec....pridem si strasne falosna herecka, nie ze by som robila niekomu zle alebo co to vobec,ale skor klamem seba a svoje okolie v tom ako sa citim, navonok sa usmievam zabavam ano..ale nikto netusi to ako na tom som, v podstate to ani nemam komu povedat a naco..mala som kamaratky zo strednej z ktorych sa vykluli len zlomyselne zenske,preto som s nimi nejak prerusila radsej kontakt,je to dost smutne ked to zistite po par rokoch..rodicia su..taki svojski,nikdy sa mnou nejak extra nezaoberali,skor iba o sestru s ktorou su vzdy nejake problemy,tak riesia to a ich povaha..ano su to rodicia za to si ich vazim ale nikdy som s nimi nemala taki vztah ako ostatni moji rovestnici s ich..so mnou sa vzdy zapodievali len ked som nemala 100%ne vysledky aj to vedeli iba vynadat dat zaracha a nikdy nevedia podporit, pokial sa nieco stane hned to beru z toho najtragickejsieho konca namiesto aspon malinkej utechy..
pred asi dvoma rokmi som sa strasne zalubila do jedneho chalana, mozem povedat ze to bola ta "prva laska" (chodila som sice predtym s niekym ale to nebolo to, co s nim)asi po prvom mesiaci co sme boli spolu, mi oznamil ze nevie ci ma lubi...nejako som to predychala, prehrmelo,isli sme dalej..po pol roku, dovod rozchodu?mala som jedno velmi tazke obdobie a prave vtedy namiesto aspon objatia ma odignoroval, neskor som zistila ze si vypisoval vtedy s inymi..strvt roka zo mna bol len tien nicoho, uplna nula, strasne som sa trapila..po tom stvrt roku sa mi nejak ozval, samozrejme ze som do toho zase padla,znovu sme sa dali dokopy..ani nie mesiac,asi dva tyzdne nato zase..ignoracia, skryval sa, pisal inym...koniec
je mozne ze vas jedna laska uplne znici? odvtedy su to uz dva roky, mala som po nom jeden vcelku dlhy vztah, no nebolo to TO...ja som zostala odvtedy nejaka uplne chladna, tvrda, vsetko si radsej spravim sama ako niekoho poziadat o laskavost s hocicim..pritom, budem objektivna teraz, ok nevyzeram zle,nie som hlupa a prejavuju o mna zaujem, no so mnou to nic nerobi, absolutne...v skole tvrdo makam aby som sa nad tym nemusela zamyslat ale jednoducho pre mna to je iba pracovne dni,vikend,pracovne dni vikend, uplne bez emocii, o nicom,ziadne potesenie so zivota...radsej by som bola hlupa a skareda ale stastna,hoci aj na chvilku aspon....
Nechut zo zivota
chapem velmi dobre ked som sa rozisla s priatelom po dost dlhom chodeni prezivala som toto iste navonok som sa usmievala a vo vnutri som zomierala som si pripadala taka chladna nevedela som sa z nicoho tesit ku nikomu som nevedela mat nejake vetsie emocie bola som nahnevana na cely svet tento stav trval asi rok po nom som si povedala ze dost ja takto nemozem zit zacala som pravidelne cvicit na kazdom dni som si nasla nieco co by ma potesilo aspon malicka vec z kazdeho dna som sa snazila vycerpat co najviac moznosti hladala som si nove zaluby zacala som sa ucit jazyk a postupne sa to zlepsilo nehovorim ze som ako pretym to uz nikdy asi nebudem:) a tiez som nemala v tom obdobi velmi s kym sa rozpravat so spoluziackami som to riesit nechcela a kamaratku som mala len jednu taku co mala dost vlastnych problemov a s rodicmi som nikdy dobry vztah nemala :) a je mozne bohuzial ze laska ta dokaze tak znicit vzdy ked milujes niekoho viac nez seba na to doplatis :)
viem ta pochopit... mne sa stalo nieco podobne, ide o to, ze v dnesnej dobe ludia mysia iba na seba... nikto ta nevypocuje, neutesi.. potom si sa naviazala na niekoho s tym pocitom, ze by to mohlo prist a prisiel opak... nesnaz sa niekoho hladat, zi si ten aj ked nudny pracovny zivot, pestuj si konicky, karieru...ono to pride... viem, je tazke ked sa clovek nema komu vyrozpravat, ale takych ludi je velmi vela... je to smutne...
