Ahojte, mam priatela uz dlhe roky. Trapi ma jedna vec. Pochadza z rodiny, kde otec bol alkoholik. Priatel nemal stastne detstvo, hadky na dennom poriadku. Ked som sa s nim zoznamila, tak rozpraval len o mame a tatu nespomenul. Prvy krat v zivote pri mori bol so mnou. Teraz zije s mamou sam. Nechodim ku nim moc, priatel ma tam nevola casto. Povedal, ze by ani nechcel aby som u neho prespala. Vacsinou chodi on ku nam. Ale vsimla som si, asi preco to je tak. Jeho mama sa rozprava sama. Priatel casto ked zacuje, ze mama sa rozprava, tak odbehne odo mna a ide si napr. po vodu, lebo ked sa niekto ocitne v blizkosti jeho mami, tak sa nerozprava. Ja som sa s nim o tom nerozpravala a ani som nedala najavo, ze o tom viem. Priatel, ked ma sem-tam vypite (nepije casto, ale niekedy to prezenie), tak niekedy place, ze ake mal zle detstvo, trapi ho to velmi, ze nemal poriadnu rodinu, a ze nie je stastny v zivote, ze stastny je, ked je len so mnou, ale ked pride domov, tak to stastie opadne (dovtipila som sa asi preco, ze jeho mama sa rozprava sama.) Vzdy mi povie ako mi zavidi, a ze mam stastie, z akej som rodiny, ze si mozem priviest kamaratky/kamaratov, ze on si vacsinou nikoho nevodil, lebo sa hanbil. Priatel nema ani vela kamaratov.
Zatriezva o tychto veciach moc nehovori, hanbi sa o tom hovorit aj po tolkych rokoch vo vztahu.
Myslite, ze sa s tym da nieco robit, pomoct mu? Mam obavy, ze ako sa tie jeho traumy prenesu, ked bude mat on rodinu napr. so mnou.
Co s tym mam spravit?
Prave priatel nie je taky, ze pije casto, alebo si nebodaj kupuje sam flase pre seba. On si sem tam da na oslave, ked sme, ale aj to nie vzdy. Niekedy to prezenie, a ma take dve nalady. Bud je s nim sranda, alebo ho pochyti smutok. A vtedy je taky. Ale nerobi to pravidelne. Mozno tak raz za 3-5 mesiacov je taky viac opity. Moc nepije, sem-tam si dame vinko.
urcite to neni jednoduche mat tazke detstvo, mamu psychicky choru a otca alkoholika. ale clovek je schopny vyhrabat sa z kazdej sracky. on by nemal plakat nad tym, co prezival a preziva, mal by mysliet na svoju buducnost a ako sa dostat z tejto situacie, co s tym moze urobit. urcite to nevyriesi alkoholom. obavam sa, ze aj on onedlho skonci ako alkoholik, aj ked ty si to neuvedomujes a mozno tomu ani nechces verit. pomohla by mu asi nejaka psychoterapia aby zmenil zivot a tebe viac opatrnosti vo vasom vztahu. hlavne si davaj pozor aby si neotehotnela, lebo potom uz bude rozhodovanie tazsie. mozes ho mat rada, ale to je malo na zalozenie stastnej rodiny. aby sa ti nestalo, ze si mala sama sice stastne detstvo, ale s nim budes mat nestastne manzelstvo. pomoz mu v tom, aby zacal so sebou nieco robit, aby sa zmenil. aby prestal plakat a hanbit sa, ale aby dokazal, ze on sam za nieco stoji. rodicia su rodicia, on je on.
