Kolko liekov dokaze usmrtit 60kilovu dospelu zenu?

no take nieco...najprv som chcela umriet doslova som na to cakala aj som sa zamkla v byte kde byvam aj s maminou ale potom som nakoniec odomkla a isla si s5 lahnut no a potom ked mi hrozne busilo srdce som sa na wc povracala a mala zo mna citila zvratky aj pach liekov a doslo jej to kedze som nemohla v tych bolestiach moc rozpravat... a ked ma aj viezli na aro uz vtedy som si povedala ak prezijem alebo ak zomriem, nech sa stane co sa ma stat...a ked mi povedali ze som unikla o vasok smrti, tak som potom mala v tom jasno ze CHCEM ZIT a dufam, ze otvorim tym oci co najviac ludom aby pochopili, zezivot ma zmysel aj ked nemate peniaze, ani partnera ani deti...mne velmi pomohlo, ked som zacala pomahat okolo domu, alebo ked som niekomu darovala usmev a zazelala pekny den, vtedy ma to doslova nabija energiou alebo ked vidim ako kvitnu pupavy, cersne, tu vonu v lese ten spev vtakov...a otakuto nadheru som skoro prisla...

kdhz bolo to dost davno takze vsetky detaily si uz nepamatam, napr. to, kolko som zjedla liekov a ake to boli, viem len, ze som pojedla vsetko, co som nasla doma v lekarnicke, vratane vselijakych acylpirinov a antikoncepcnych tabletiek, vacsinu liekov som aj tak vobec nepoznala a nevedela som na co su, bolo mi to vtedy jedno, zjedla som uplne vsetko a nenechala tam ani tabletku. Urobila som to doma, ked uz vsetci spali, teda moji rodicia a brat, potom som si isla lahnut s tym, ze rano sa uz neprebudim. Rano som sa ale prebudila a bolo mi strasne zle, hned na mieste som sa povracala a potom ma nasla mama, zaroven nasla prazdne krabicky od liekov a... doslo jej to, zavolala sanitku. Mala som stastie alebo smolu podla toho z akeho uhla pohladu sa na to pozries, pojedla som take mnozstvo vselijakych liekov a prezila som. Ale je fakt, ze rano ked som sa povracala, vyvracala som este niektore tabletky v celku, moj zaludok ich ani nestravil, neviem preco, ale asi mi to zachranilo zivot.

Je smutne ako najblizsia rodina mnohokrat dokaze cloveku znicit detstvo mladost prosto cely zivot a tak ho ubit na duchu ze ked uz je clovek dospely nedokaze byt silny sebavedomy a samostatny clovek. Ti ktori su pri tebe najblizsie by ta mali podporovat pomahat a drzat s tebou a oni ti znicia vsetko ze mas chut sa zabit. Je to smutne a chore ako ked niektori az prilis rozmaznavaju svoje deti a vsetko im daju co tiez nieje spravne. Lady bud silna. Tiez ma obcas chytaju take stavy na zabitie lebo nemala som stastne detstvo a matka aj otec boli a este stale su agresivni a dost kriticki voci mne. Bud ma prehnane cicikaju alebo prehnane kritizuju ale nie aby sa normalne spravali chore.

Lady precitala som si cely tvoj pribeh, aj komentare, je to velmi smutne :/ az teraz som si uvedomila, ake hrozne problemy maju ostatni ludia..moja, drz sa velmi ti to prajem, a na take veci na ake si pomyslala 7 rokov uz prosim ta nemysli! raz najdes super chlapa, ktory ta bude lubit aka si, budes mat krasne deti a budes zit prec, s nim. Bude ti fajn,a na tuto etapu zivota budes chciet zabudnut.
Skoda ze byvas tak daleko, stretla by som sa s tebou hocikedy, aspon by si sa vykecala, lebo to asi potrebujes, ked ta nikto nechape. Najviac ma stve ta tvoja egoisticka segra. Zmenilo sa aspon jej spravanie k tebe po tom, co sa toto stalo?

Dufam, ze hej..Lady maj sa, drz sa, si mlada baba, najdi si nejake zaluby, rob nieco, co ta bude robit stastnou, lebo takto doma dojdes len na depky :/ dufam, ze sa coskoro vyliecis a bude ti len fajn..

LadyOpium ak ten tvoj pokus sa zabit nieje vymyslom a ak nieje vymyslom ani to ze ta to preslo tak mozem len zhodnotit ze si prave presla sebareflexiou blahozelam nech ti to vydrzi co najdlhsie.

neviem , prečo to sem vlastne píšem, dúfam že to nikomu nevadí.. ja som vyslovene šťastné detstvo tiež nemala, od mojich 11 rokov šikana na škole, aj na ulici sa mi hociaký týpci vysmievali že škrata a podobné veci... doteraz nechápem prečo práve na mňa, kedže vyslovene škaredá niesom ani som nikdy nebola, to asi len stádo využije priležitosť keď vidí jedinca so slabým sebavedomím aby si zvýšili to vlastné :) všetko v živote čo mám som si musela vyboojovať sama pretože sa na mňa šťastie nikdy nelepilo.. ale aj tak to je nič oproti vám... rešpekt!

dakujem:))

baby chcem vám len napísať že vás veľmi obdivujem a prajem vám len to najlepšie :) aby ste sa vysrali na tieto sračky a žili krásny život :) ja som si tiež pretrpela ťažkú depresiu z úzkosťami že som prosila o to aby som už konečne zomrela, našťastie už je to preč... dúfam, idem akurát vysadzovať AD :)veľa šťastia

citim sa dobre...dnes budem s kamosom cele poobedie:)) mama mi len nadava, ze kolko starosti som jej urobila a takisto aj svagor...sestre to vykecal stryko aj on mi nadava ze som sebec ked som toho vedela urobit ale ja mam pi*i potom bude zazerat ako sa dari a ako mi je dobre a ze nepotrebujem ich vycitky ani chvaly, ze si idem svoje...ved spoluziacka zo strednej mi navrhla napisato tomto vsetkom knihu tak uvidim...zacinam pisat dve strany mam uz ale je to vo forme dennika plus flashbacky(spomienky do obdobia kedy to zacalo) a velmi pozitivne to na mna vplyva ked o tychvsetkych veciach mozem povedat, ze sa uz stali a ze prave vdaka nim som zistila kto ma ma naozaj rad komu na mne zalezi a ze si mam zivot vazit...ale niekedy mavam take krizy ze sa mi az hnusi o tomvsetkom pisat vtedy mi to hned vezme naladu a radsej si dam v pisani pauzu

kdhz a preco ta to tak zaujima???? nie je to nasa sukromna vec??? chces sa inspirovat poctom zjedenych tabletiek alebo co???

prepac, ale v tomto ta nepodporim... ale poviem ti, ze fakt tie prve dva dni na are mi nedavali skoro ziadnu nadej