Zdravím. Na úvod sa jednoducho predstavím - mám 19 rokov a študujem na vysokej škole prvý rok. To čo sem napíšem, bude stručné, pretože aby som podrobne opísal detailne môj problém, pocity by som sa jednak nedopísal do konca a aj tak by ma niekto nemusel pochopiť kvôli môjmu modelu vlastného sveta, nesprávnej výchovy rodičov, zlých vzorcov správania sa. Mojim problémom je lenivosť, nechuť do života, večná únava. V skratke povedané nič sa mi nechce a nič ma nebaví. Ale tento môj "stav" trvá už dlhšie, nejaké posledné 2 roky. Neučím sa, neznášam školu, nemám rád svojich spolužiakov a cítim sa, akoby som plytval životom, akoby som nepatril na túto planétu. Nedokážem si ani len užívať život, nájsť si partnerku - nie preto, že by som to nevedel, ale jednoducho sa mi nechce a potom len trpím. Na facebooku mám dosť kamarátov, ale o reálnom živote by som to nevedel povedať. Vídavam sa len so spolužiakmi a to v škole. S ľuďmi z minulosti sa vôbec nestretávam, nepíšeme si, aj keď som s niektorými bol naozaj dobrý kamarát, rozumeli sme si, trávili dosť času spolu, teraz si nemáme o čom pokecať. Ja si myslím, že príčina je lenivosť, ktorej sa neviem absolútne zbaviť. Som neustále ospalý a vyčerpaný a to aj keď spím cez 10 hodín. V živote nevidím vyšší zmysel a viem, že ten môj sa neuberá správnym smerom. To že kašlem na školu a vo voľnom čase som stále sám bude mať len negatívne dôsledky na moju budúcnosť, aj keď to všetko viem, viem čo robím nesprávne, kde by som mal začať so zlepšením môjho života, aj tak to nerobím, lebo sa mi jednoducho povedané nechce.
