Ahojte, mám 21 rokov a beriem antidepresíva od septembra 2011. Začala som študovať jednu vysokú školu, a v druhom ročníku som štúdium predčasne ukončila, s tým, že ma to nebavilo a pripadalo mi to ťažké. Teraz som na inej škole, aj ma to baví, ale keď sa mám učiť, neviem sa dostatočne sústrediť a nejde to tak ľahko ako kedysi. Aj nad tým sedím, ale uniká mi sieť myšlienok niekam inam. Neviem čím to je, som ako vymenená. Na základnej škole som mala čisté jednotky, na gymnáziu neustále vyznamenaná, všetko bolo v poriadku a teraz to ide dole vodou. Mám strach, že nedoštudujem. Mohli by ste mi prosím niečo poradiť, lebo mi výrazne klesá kvôli tomu sebavedomie, aj keď viem, že možno len môj mozog nie je kvôli prekonanej depresii a akútnym úzkostiam vo forme. Ďakujem :)
Môžu mať AD vplyv na pamäť a sústredenie?
Na terapiu uz vyse 3 roky. Zacala som chodit na terapiu, az potom som isla k psychiatricke. Viem, ze spolu komunikovali, ked bolo treba. Bola to fayn spolupraca. Ked mi bolo zle a mala som uzkost co i len zavolat, ze potrebujem zmenit lieky, tak mi s tym pomohla psychologicka. Ja mam dynamicky orientovanu terapiu, aj ked si myslim, ze vela vyuziva aj z inych smerov. Pomaha mi relaxacia, autogenny trening, super bola KIP, ked sme robili. Je mi luto, ze som psychologa navstivila az ked som mala problemy. Pomaly, ale isto speje terapia ku koncu. Ked som sa zacala liecit, povedala som si, ze budem verit psychologicke a psychiatricke. Nechala som sa v ich rukach. Postavili ma na nohy a dnes uz barlicky vo forme liekov nepotrebujem. Trva to dlho, ale nelutujem nic. Som sama pre seba hodnotnejsim clovekom. Treba hladat zdroje v sebe, tu silu. Postupne. Drzim velmi velmi palce!
A este mi pls napis, ako dlho chodis na terapiu :) vdaka. drz sa.
Zewa, klobuk dolu, ja sa o to snazim uz pol roka, a je to "voprus" vysadit to, ani s nimi ani bez nich. beriem dva roky cca, uz som mala nejaky pokus o vysadenie ale vratila som sa pekne spat, stacil mensi stres problemy v rodine a bola som tam kde som bola :) ale nevzdavam to, musi existovat cesta aj bez nich...terapia urcite, kedze moja krava psychiatricka mi nikdy nic v tomto neporadila, tak som si to zacala riesit na vlastnu past a zacala som s KBT, zatial len druhe sedenie. no uvidime. Vonkoncom sa vo svojich 28 rokoch nechcem stotoznit s tym ze ich budem brat do konca zivota, tiez citim, ze z nich "osprostievam". Sice mi zaberaju na uzkost, ale na druhej strane som unavena a neviem sa obcas k nicomu dokopat. Daj este nejake typy ako si sa s tym pasovala ak mozes, budem ti vdacna :)
vilaamalka1 po 2,5 roku. Nebrala som ziadne volnopredajne pripravky. Ale vysadzovala som dost dlho. Aj tak som pocitovala prejavy z vysadenia. Vydrzala som, a potom ustupili vsetky tazkosti. Mavala som aj tie pocity elektrickych vybojov, aj tocenie hlavy. Bol to des, ale vola vyhrala :) Zvladla som to a tesim sa, ze viem existovat bez liekov. Mam aj horsie dni, ale to ma aj kazdy zdravy clovek. Nemusim kvoli tomu hned lietat k psychiatrovi. Dolezita pre mna vzdy bola a je psychoterapia. Ucim sa zit nanovo :) a ovela kvalitnejsie.
Ano som. Zo zaciatku to bolo tazsie. Teraz je to ok. Robi mi trochu problem spoliehat sa vylucne na seba, ked predtym som sa mohla spolahnut na lieky. Ale vdaka tomu rastiem :)
Zewa, ďakujem :) po akom dlhom čase si vysadila AD? Dalo sa to? Ako si postupovala, brala si nejaké doplnky výživy pri vysádzaní? Lebo ja o tom rozmýšľam, pretože depresiu už myslím že dlhšie nemám, len úzkosti. A veľmi si ma potešila tým čo si napísala, lebo som sa začala trápiť, že môj mozog už nebude nikdy taký ako predtým a ani nedoštudujem. Toho sa hlavne bojím.
ahoj zewa, a teraz uz si bez AD? ide to? :)
Vzdy mi to myslelo. Prejavila sa u mna depresia. Zacala som brat AD. Pomohlo mi to, aj ked to uz nebolo ono presne ako pisete. Ale da sa s nimi studovat. Aspon ja som nemala az take problemy i ked to myslenie a pamat je obmedzenejsie. Skor to je o tom, ze to dlhsie trva, tak si treba viac casu vyhradit. Po vysadeni AD som bola nejaku dobu co sa tyka funkcie pamate a rozmyslania uplne v pecku. Asi po pol roku citim vyrazne zlepsenie. Vsetko je v mojej hlave sviznejsie. Asi aj lepsie ako predtym. Vyskusajte psychoterapiu. Mna casto terapeutka podrzala, aby som neklesala v sebahodnoteni. Drzim palce. A nikdy sa nevzdajte. Obcas pomaha aj take zdrave nasranie sa.
:/ to mi je ľúto, že nás je takých viac. ale čo s tým? netreba sa vzdať
som na tom podobne, na gymnáziu vyznamenaná, študovala som 1 rok veteriny, teraz som ukončila lebo som z toho množstva učenia a stresu skončila na AD s uzkostno depresivnou poruchou, AD som uz sice vysadila ale stale mam pocit ze nedokazem ani len normalne zit a vnimat a nieto ešte studovat :(
