Ahojte, mám jeden problém o ktorý si nerada pripúšťam. Odišla som do zahraničia pracovať ako opatrovateľka detí k slobodnému otcovi. Od začiatku mi bol sympatický a keď som sa u ňho zabývala začali sme viac menej žiť ako partneri. Už je to 1a pol roka a bývam zo dňa na deň nervóznejšia a vadia mi aj tie najmenšie problémy. Keď sú deti doma je to so mnou na nevydržanie, strašne na ne žiarlim že ke´d sú naokolo venuje sa mi menej. Milujem ho nechcem ho stratiť ale ja sa často neudržím a správam sa k nim hnusne. Ja neviem ako sa stým vysporiadať, proste v nich vidím jeho bývalí život. Ja ich nikdy nebudem mať úprimne rada a neviem ako to zmeniť.
Žiarlim na jeho deti
Marina8520
karolinka122
najlepsie, keby si tvoj partner tiez toho vsimol a pohladal nesebeckejsiu partnerku....aj koli detom...
blé
Miluješ ho majetnícky a to nie je skutočná láska. Ozajstná láska chce dobre tomu, koho ľúbi. Jeho deti patria neodmysliteľne k jeho životu, má ich rád, stará sa o ne, bojí sa o ne, je to prirodzené. Ak ho chceš naozaj mať nesebecky rada, prijmi to, že ich miluje a pokús sa ich mať tiež rada. Láska túži, aby sa rozdávala a rozmáhala. Tá tvoja je uzatvorená do seba a je v nej asi dosť egoizmu. Porozmýšľaj nad tým.
Inak, žiarliť na jeho deti je detinské, chcieť si utrhnúť všetku jeho pozornosť tiež. Veď ich miluje iným spôsobom ako teba, láska k žene je predsa iná ako láska k deťom. A po druhé, s deťmi je asi od ich narodenia, čiže dlhšie, ako s tebou. Prečo by sa mal vzdávať tohto dôležitého otcovského vzťahu kvôli tebe? Nebrali by ťa potom jeho deti ako niekoho, kto prišiel do ich rodiny, aby ju rozbil? Pozri sa na to z druhej strany a predstav si seba v pozícii jeho detí.
PS: Nie je dobré, že spolu žijete ako partneri a nie ste manželia.
