Stále panic!

Príspevok v téme: Stále panic!
Panic222

Mám 22,športujem,cvičím,makám na sebe,pracujem ale nemám holku ešte som ju nikdy nemal... a panic som ešte stále.je v tom problém ? alebo vo mne ? mám z toho depresie aj ked s chalanmi kecáme v krčme na pivku o ženských nejak sa nezapájam potrebujem ho stratiť .. a začať žiť .. nemám s toho strach,ale som dosť starý na to aby som sa tohoto zbavil,ako pomoc ? bordel ne ...

Flaarik

Tiez som na tom biedne a to mam 21, stav panic je zrejme ako choroba ktoru treba vyliecit podla toho co sa tu pise, ked je clovek sam ako uplne sam je jasne ze to vnima clovek spatne.

Prezyvka55

tiezmuz ked som bol este mlady chalan bezne som sa stretaval cez "pokec" ked to bolo v mode, niektore baby boli celkom fesne. ako mozes vediet kto je aky ked ho nestretnes osobne?

tiezmuz

ano, ono to presne takto funguje. pritazlivost a sympatie nie su vobec podstatne. :) inak nemam pocit, ze by sa vsetci stazovali.

Prezyvka55

No ked ste sa tu tak zisli, brani vam nieco vymenit si kontakty? Ci muzi a zeny sem prisli iba ponariekat alebo sa nieco aj poriesi?

tiezmuz

tak mne ide aj o ten sex, ale nie len o to. ale suhlasim s tymi zvyskom, fajn ludia, sport, oddych. potom to clovek az tak nepocituje.

annemaryi

joj, ved to aj mne chýba blízkosť človeka, objatie a tak...ale nie každý má šťastie stretnúť tú pravú lásku na celý život (ak niečo také ešte vobec dnes existuje).Mne tiež nejde o sex, vedela by som sa zaobísť aj bez toho, len tá blízkosť milujúcej osoby je nenahraditeľná. Ale ak sa človek obklopí fajn ľudmi napr. pri športe, oddychu, dá sa to všetko prekonať, aby sa človek necítil taký odstrčený a sám. Fňukaním sa nič nevyrieši aj tak...

tiezmuz

tak mne je jasne, ze su aj starsi odo mna. niekto zije aj cely zivot v celibate. tak ono mne ide o to, ze mi jednoducho chyba blizkost cloveka, nejde mi len o sex. ale je pravda, ze aj ja sa s tym nejak postupom casu zacinam cim dalej tym viac zmierovat.

annemaryi

tiezmuz, bud v poho, ja mám o mesiac 31 a som panna, takže kto je z nás dvoch väčší unikát hm?:) Ešte pred pár rokmi som prežívala strašný strach, že si nikoho nikdy nenájdem, ale časom som sa s tým vysporiadala. Netreba z toho robiť tragédiu. život ide dalej tak či tak...