Znova to cítim - túžim po smrti

PRO SI, keďže si bola na psychiatrii, máš nejakú diagnózu a preto sa aj takto cítiš, to patrí k tomu. Najlepšie, čo môžeš urobiť, je kontaktovať svojho psychiatra a povedať mu, ako sa cítiš a aké máš myšlienky.

Samovražda nie je riešenie. Možno nevieš, ale zabiť si môžeš len telo, dušu nie, budeš žiť aj po smrti - ale aký to bude život? Hneď oľutuješ, čo si spravila, lebo budeš vidieť bolesť svojich drahých, ktorú im tým spôsobíš.

Aj keď sa liečiš, pravdepodobne ešte nebol odstránený dôvod, prečo sa takto cítiš a chceš zomrieť. Asi sa ti v minulosti stalo niečo, čo si ešte dobre nespracovala a stále je to živé. Nemôžeš niečo napísať viac o tých vnútorných pocitoch, ktoré sú na nevydržanie? Keď nie tu na fóre, aj na mail, keby si chcela. Tie pocity ťa klamú, nepočúvaj ich, dá sa ti pomôcť aj bez samovraždy.

keysha 777 mojej kamosky-nie pro si, ma rakovinu a kazdy den ju ividm plakat ona mi hovorila minule ze za taketo reci by mi dala taku facku ze az, ze jej mama umiera a ja som sa chcela zabit ze nech uz nemyslim na blbosti...inak pro si ,tej sa cely den snazim dovolat a nedviha mi mobil ani na smsky neodpisuje bojim sa ci si nieco neurobila

keysha 777 mojej kamosky-nie pro si, ma rakovinu a kazdy den ju ividm plakat ona mi hovorila minule ze za taketo reci by mi dala taku facku ze az, ze jej mama umiera a ja som sa chcela zabit ze nech uz nemyslim na blbosti...inak pro si ,tej sa cely den snazim dovolat a nedviha mi mobil ani na smsky neodpisuje bojim sa ci si nieco neurobila

Ak si sa už pokušala zabiť a nevišlo ti to,tak asi prečo? lebo ťa tu BOH ešte stále chce ,Nechce ta tam hore!.. Največšie utrpenie je ked matka prežije vlastné dieťa.. Na svete je milion trpiacich ľudí s tažkými chorobami ktorý sa každy den modlia aby ešte žili a majú nádej že sa vyzdravia aby boli pri svojich blízkych, nečítala som nič také že by si bola vážne chorá ,pokiaľ máš pevné zdravie tak prečo to chceš ukončit? Každý máme svoj osud naplánovany , len boh vie kedy si nás povolá k sebe ,TEBA TAM ESTE NECHCE!tak to nerob,nerozmýšlaj nad negativnými vecami, skús začat myslieť pozitívne,A HLAVNE MYSLI NA RODINU AKU BOLEST BY SI IM SPOSOBILA.!.drž sa

redka,hovoriš mi z duše.Tiež som sa zamyšľala,v suvislosti aj pachania trestnej činnosti- prečo to.Hormony a zla vyživa podľa mňa k tomu prispievaju.

Ahoj:-) ja tiež som mala taketo nálady a v tme v skrini uzavretá som preplakavala dní, noci ale prišla na mňa takáto myšlienka čo môže pomôcť aj tebe :-) mama sa o teba pokúšala, tak ťa nosila, porodila a tak vychovala. To všetko preto aby si bolA šťastná,zanechala nového jedinečného človeka po nich.a keby sa ti niečo stalo, a urobila by si si to sama dali by rodičia vinu na seba čo spravili zle.. Nerozchodili by to ver mi.

cim viac citam, studujem, tym viac som presvedcena, ze mnoho psychickych ochoreni, ak nemaju vyslovene dedicny zaklad alebo nie su dosledkom nejakeho poskodenia pri poraneniach mozgu ci pri porode alebo uzivania navykovych latok (uz i jednorazovo) ma svoj zdroj v zlej vyzive a v hormonalnej nerovnovahe, ktora tiez suvisi aj so stravou... vela psychickych ochoreni zacina prave v puberte, ked sa nam zblaznia hormony, preto by snad nebolo odveci zistit ako tie hormony "ukludnit"??? ako mozno nepodporovat ich "sialenost" tym co jeme... ked dame telu zly "benzin" tak asi nebude fungovat spravne.... vela ochoreni vznika preto, ze nam chybaju nejake latky, preto treba hladat sposob ako ich doplnit alebo podporit v tele ich vytvaranie.... keby som vedela vratit cas a mala aspon tolko info co dnes, tak by som bratovi skusila pomoct inac (mozno by to bolo dopadlo rovnako.. ale co ak... to uz nezistime :( )... mal obdobia kedy aj pri svojvojej diagnoze dokazal spolupracovat... mozno to znie odveci co pisem, ale to je len moj nazor... mozno stoji za to sa nad tym zamyslist...

Beries antidepresiva? Ak nie, chod k psychiatrovi, ak nejake beres a nepomahaju, nechaj si ich zmenit. Tie stavy hlbokej depresie ti na zaciatku pomozu prekonat, nemusis sa bat, nemusis ich brat cely zivot, pomozu ti len vyhrabat sa z najhorsieho a neskor, ked si das svoj zivot do poriadku a najdes zmysel zivota, mozes ich vysadit (som toho dokazom)

Pre rodicov, surodencov a dalsiu rodinu ci priatelov je to pocit strasneho zlyhania a bezmocnosti, ze nedokazali pomoct blizkemu k tomu aby sa ne tomto svete necitil tak, zle ze jedinym vychodiskom z tych jeho tazivych myslienok mu bola len smrt. A aj po rokoch sa trapime, rozmyslame nad tym, co keby sme vtedy urobili nieco inac... Nie som v pozicii rodica ale surodenca ale aj ked sa len snazim vzit do pocitov mojich rodicov, je to nesmierne tazke take nieco prezit, ked cele roky aj desatrocia vychovavali dieta a ono sa tak trapilo, ze aj napriek vsetkej ich snahe zmiernit, zlepsit mu jeho psychicky stav sa napokon po rokoch trapenia rozhodol odist. Tazko sa o tom pise...

Tak ja to skúsim cez pocity matky...v živote si neviem predstaviť prežiť svoje deti, je to tá najstrašnejšia nočná mora na svete pre rodiča...a možno by som sa aj skántrila potom sama! nechceš ublížiť svojej mame, všakže??
P.S.: neďaleko nášho mesta sa pred nejakým časom stratila asi 20 ročná dievčina, všade ju hľadali a jej mamina to ťažko znášala, až sa sama zabila, tuším skočila z balkóna rod.domu...jej srdiečko neznieslo tú neistotu, že či jej dcéra žije...
nakoniec tú kočku našli mŕtvu v lese a dodnes sa nevie, či si ublížila sama alebo...takéto sme my mamy!!!