Znova to cítim - túžim po smrti

Meret, kebyže to chceš v tej dobe naozaj spraviť, podarí sa ti to na prvý raz.Napr. niekde hlboko v lese, alebo skok z okna.Ale k téme.Snáž sa byť viac spoločenská, a depresie pominú.Hlávne nebuď sama.

a ja som si zas problemy s pecenou a musim drzat furt dietu bola som na are skoro som umrela mala som kateter, v aorte hadicku cez kt. mi davali krv aby ma precistili, sondu v nose cez kt. mi davali cierne uhlie, stupala mi glykemia a pichali mi furt injekcie do stehien 5x denne aj som mavala nocne mory vtedy co mam doteraz

Ahoj, tu ťa s takýmto príspevkom skôr vysmejú, než poradia, takže bacha na to, aby ťa to nevyburcovalo k nejakému nepremyslenému činu.
Sama dieťa nemám, ale dokážem si predstaviť situáciu z druhej strany - ako by sa cítila moja rodina, keby sa mi podarilo zabiť sa (tiež som sa pokúšala mnohokrát, dva razy takmer vyšlo) a po dlhej, veľmi dlhej dobe som pochopila, že toto je jedna z vecí v živote, ktoré sa jednoducho nerobia, nech na to máš akékoľvek príčiny. Pokiaľ nežiješ na pustom ostrove, vždy máš okolo seba ľudí, ktorí ťa majú radi, a hoci som kedysi myslela, že "všetko sa zabudne", nie je to pravda. Nebudem sem písať kecy typu "sama si si život nedala, nemôžeš si ho ani sama vziať", ale je pravdou, že samovraždou navždy poznačíš okolie. Negatívne, samozrejme. Odhliadnuc od toho, že ti to vôbec nemusí vyjsť a môžeš si nahonobiť doživotné následky, ako som si napr. ja predávkovaním liekmi a ešte jednou vecou nahonobila epilepsiu. A potrebovala som to? Nie.
Ver, že zas bude lepšie. VŽDY bude. Drž sa.