Mám problém, chodím nejaký čas k psychologičke, ktorá mi síce pomáha ( aspoň mám ten pocit), ale neviem či to stačí mojej manželke. Neviem či sa tento problém vlečie so mnou celý život a vyplával na povrch len teraz. Pred piatymi rokmi som sa oženil, bol som šťastný, vyženil som si krásnu dcéru, potom som mal úraz a zlomil som si stavec. Krátky čas som bol v nemocnici, potom rehabilitácia doma, po roku mi priznali invalidný dôchodok, ale to nie je ten problém, týmto to asi začalo, sám neviem. Potom sa nám narodil syn, žene som nepomáhal z ničím alebo lepšie povedané len nepodstatné veci. Začal som mať rád samotu, boli dni keď som mal depresie, čo som pred tým nepoznal. Prišiel som o prácu, našiel som si inú, ale išlo od deviatim k piatim. Nič nám iné neostávalo a presťahovali sme sa k manželkiným rodičom, darovali nám peniaze + pozemok na nový dom, nedokázal som sa z toho tešiť, poďakoval som ,ale svokra nemala zo mňa dobrý pocit. Začalo sa stavať, našiel som si super robotu ktorá ma baví. Ale problém sa stále zväčšuje, nebol som nikdy konfliktný človek, ale ako sa narodil syn, som iný človek, podľa svokry a manželky som chorý na hlavu, ale to vám ešte vysvetlím. Začali sme bývať pod jednou strechou so svokrovcami, prišiel prvý konflikt druhý, tretí....atď.(koly hlúpostiam). Uzatvoril som sa a prestal som komunikovať zo všetkými s rodiny, včetne manželky, detí. Zavriem sa radšej do izby a tam sa cítim chránený, nemám kde inde byť, od mojich rodičov som kus ďaleko, kde teraz bývam, nemám inde kam ísť. Svokra mi neraz dala pocíť, že je to jej dom, snažím sa čo mi sily stačia, ale nestačí to. Chodím do roboty, z roboty idem pomôcť na stavbu svokrovi a tak sa to točí dookola. Keď mám svoje stavy, sadnem si na stoličku a sedím, premýšľam prečo to je tak. Fakt nevládzem, sily fyzickej mám, ale psychika je na dne. Trvá mi všetko dlhšie, každá robota ako ostatným členom v rodine, ide ich z toho poraziť. Vo februári som už ani neviem prečo mal konflikt so svojou manželkou,určite koly tomu, že som bol niekde zalezený a nepomohol jej hlavne z deťmi. Do toho sa začala miešať moja svokra. A ked sa začnem hádať, tak riadne, urážajú mňa, tak ja urážam tiež. Svokra chytila tanier a rozbila mi ho o hlavu, teraz ked sa umývam a pozriem do zrkadla vidím tú pamiatku na čele, jazva dlhá 5 cm. To mi k môjmu stavu nepomohlo, boli dni ked som robil len aby bola hlavne spokojná moja žena, sebekontrola mi odoberá veľa síl. Začali mi vravieť, že som chorý na hlavu, debil, pre svokru, som len hajzel, lemra, lenivec....Vrátim sa na začiatok článku, začal som chodiť k psychologičke na žaiadosť mojej manželky aj ked si myslím že jej to navrhla svokra, ale na tom nezáleží. Chodím k nej 2 mesiac, poradila mi ako byť dobrým manželom, partnerom, otcom, zaťom. Už som sa z toho dostával, čisto môj subjektívny názor a prišlo to pred pár dňami a 2 mesiace roboty sebakontroly boli preč. Mám depresiu od vtedy, žena mi povedala dosť silné slová a o svokre ani nehovorím. Už si fakt neviem pomôcť, nútia ma ísť k psychiatrovi, ale ja to tak nevidím, necítim sa byť chorý na hlavu ako mi to hovoria. Mám problém ,ale nie, taký ako tvrdia manželka so svokrou. 6ena mi dala ultimátum, buď psychiatria alebo sa odsťahovať preč. Opísal som to stručne tento môj problém a dúfam, že ak to bude niekto čítať tak sam z toho vysomári. Čo si myslíte VY? Zaujímal by ma názor niekoho iného. Ďakujem
Uzatvorenosť pred všetkým
fúha, na mňa to celé pôsobí skôr tak, že k tomu psychiatrovi by mala ísť tvoja svokra. A ak sa tvoja manželka podala na ňu, tak aj ona. Už len kvôli tomu, že normálny človek nebude niekomu trieskať tanier o hlavu... Možno je rodina tvojej ženy materiálne založená a cítia sa teraz nadradení za to, že vám finančne pomáhajú... Z tohto dôvodu si potom myslia, že im máš byť poskokom a "vyšantia" si na tebe svoju panovačnú povahu. Ty na to potom reaguješ zatváraním sa do svojho brloha, nekomunikuješ, nepomáhaš s deťmi... Alebo si s tým začal ty, to je ako pýtať sa čo bolo prvé, vajce, alebo sliepka. Je to vlastne jedno, podstatné je, že sa to stupňuje a vedie to k tomu, že ťa vysáčkujú a žena podá žiadosť o rozvod. Ja by som bola skôr na tvojej strane už len kvôli tomu, že z príspevku cítiť, že sa snažíš zachrániť dobré vzťahy a manželstvo, že si prijal pozitívne aj nevlastnú dcéru, že si si hľadal a našiel prácu opakovane aj napriek nehode, ktorá sa ti stala.
Navrhla by som aby ste ešte vydržali, kým sa presťahujete do domu, zatial svokre povedz, že jej budeš za darované peniaze a veškeré darované majetky svoj podiel splácať mesačne sumou, ktorú dokážeš utiahnuť. Ukludni manželku a po nasťahovaní sa do vlastného, keď sa vám do vzťahu nebude plesť svokra, jej navrhni uzmierenie, pochopenie, pomoc LEN v rámci tvojich fyzických možností a navštívenie manželskej poradne, prípadne nech k tomu psychológovi sem tam zájde s tebou.
