S manželkou (má sme spolu 9 rokov, s toho bývame spolu vo vlastnom rodinnom dome 4 roky a 3 roky sme manželia a máme 3 ročného syna. Po materskej dovolenke sa vrátila manželka do práce kde pracuje od skorého rána do 15-tej. Niekedy aj 6 dní do týždňa. Ja som tiež v práci 5 dní do týždňa. Mám 32 rokov a moja manželka má 27 rokov. Syn chodí od septembra do škôlky. Môj problém je v tom, že zhruba počas toho ako ostala doma na materskej si ma manželka akoby prestala všímať, dostávam od nej menej a menej pozornosti a okrem iného sme mali obdobie kedy sme nemali spolu sex aj mesiac a keď hej tak len na môj podnet alebo dobiedzanie. Hovoril som si, že to prejde, že teraz toho má veľa, teraz má mnoho starostí s dieťatkom. Tak som to len tíško pretrpel. No neprestalo to ani potom čo sa vrátila do práce. Prestala mi hovoriť „ľúbim ťa“, prestala sa sama od seba ku mne túliť, prestala mi sama od seba dávať pusu, prestala ma objímať. Všetko urobí až po mojom podnete, inak si sadne, ľahne vedľa mňa ako by som bol iba jej spolubývajúci. Zmizla z nej vášeň, neha a iskra ktorú som na nej tak miloval. Nevšíma si moju snahu, akoby neoceňovala moju snahu, moju starostlivosť a moju všímavosť. Pretože ja sa snažím, pomáhať jej s domácimi prácami, so starostlivosťou o dieťa, venujem sa synovi aj jej, snažím sa byť príkladným otcom a manželom, snažím sa jej vo všetkom vyhovieť a urobiť všetko tak ako si to ona želá. Robím kompromisy, keď treba tak ustúpim, chválim ju pred rodičmi, kamarátmi, kolegami. Hovorím jej ako ju veľmi milujem, preukazujem jej lásku, hladkám ju po chrbte, držím ju za ruku, synovi pred ňou hovorím ako sa všetci traja ľúbime. No to všetko ostáva akoby bez povšimnutia. Keď sa ju opýtam či ma ešte ľúbi tak mi povie s úsmevom „trošku“ alebo niekedy mi povie „áno“ ale sama od seba nepovie. Keď sa s ňou o tom rozprávam tak mlčí nevie mi nič na to povedať. Cítim sa byť nepochopený a zbytočný. Čím viacej sa snažím starať o dieťa, domácnosť a ju, tým je to asi horšie. Sex máme 4x do mesiaca aj to len a len po mojom podnete a dobíjaní. Raz som skúšal zámerne sa jej vôbec nedotknúť ani pusu jej dať, tak prešlo 8 dní kedy večer v posteli položila ruku na moje plece. Bohvie koľko by prešlo času bez sexu, keby som sa o to nepokúsil ja? Nechcem nič zvláštne od nej len jej pozornosť, všímavosť, prítulnosť a malý prejav lásky, aby som cítil jej oporu. A ako čerešnička na torte bolo moje náhodné odhalenie jej flirtovania s 20 ročným chalanom cez FB chat. Zabudla sa odhlásiť a ja som si všimol akési čudné správy. Kde neznámi chalan ju požiadal o pridanie medzi priateľov a ona miesto zamietnutia po zistení o koho ide si s sním začala zoznámku na konci ktorej mu napísala ako jej lichotí, že má o ňu záujem mladý chalan. Na moje a jej šťastie to ukončila tým že je vydatá a má dieťa. No svojej kamarátke sa s tým hneď pochválila, že ju balí mladý chalan a že jej to normálne zdvihlo sebavedomie. Tým istým sa pochválila na inom fóre, kde som registrovaný aj ja len o tom asi nevedela. Miesto toho aby sa kamarátkam pochválila, že jej manžel jej pripomína ako sa jej veľmi páči, aká je sexi, ako ju manžel ľúbi, ako sa jej manžel snaží...Neviem čo mám robiť. Poraďte mi prosím. Podľa vás ma moja manželka ešte miluje, alebo ma berie už ako samozrejmosť ako rutinu, že som pri nej a robím všetko o čo ma požiada? Kde robím chybu? Čo mám robiť? Mne na nej fakt záleží a milujem ju rovnako ako 9 rokov dozadu. Možno to iba zbytočne nafukujem, neviem, ale trpím nedostatkom lásky z jej s strany inak je to príkladná mamička aj žienka domáca. Ďakujem za každý podnet.
Manželka si ma nevšíma...čo mám robiť?
Vsetko sa este zhorsilo s nastupom do prace. Ranny stres, chlapcek plakaval, nevedel si zvyknut v skolke. Ja v praci - horor. Totalny sklz, musela som sa vela veci ucit. Moja schopnost komunikovat s ludmi - v haji. Cely cas som v praci rozmyslala, ze som zla matka a doma s malym, ze som zla v robote. Ked som otvorila dvere do bytu, tak to na mna vzdy spadlo. Ako ked prejde stres a potom taka unava. Len som rozmyslala co by som mala urobit a nezila som v pritomnosti. Bolo toho strasne vela a ked sa to manzel snazil riesit, tak som nevedela povedat co je zle, co mi chybalo. Vsetko a nic :( . Bolo ta zle obdobie. Intimnostiam som sa vyhybala. Manzela , ked spal som vzdy pohladkala, ale tak aby sa nezobudil. Bolo mi ho luto, ale nevedela som co s tym. Zacala som sa v noci budievat - stresove sny o praci - a potajomkt jest sladkosti. Vela. Rano ma bolel zaludok. Bolo mi nanic zo vsetkeho. Manzel sa postupne prestal snazit ako muz. Ale bol mi kamarat. Ja som sa prepadala do depky a nevedela som co s tym. potom nastal zlom . Na narodky mi kupil poukazku na zorbie gulu. Ked sme tam prisli-nevedela som co je vo veci, myslela som, ze zosaliem od strachu. Ked som letela s nim dolu, pocitila som, ze zijem. Vyhladala som psychologa. Vysla z toho postraumaticka stresova reakcia a zaciatok depresie. Zacala som chodit na sedenia. Manzel ma stale podporoval . Dnes zijeme krasne, naucila sim sa doverovat sebe i svetu a nebyt perdektna. Okrem toho navstevujeme spolu kurzy latinsko americkych tancov. Je to sexy a inak vnimate svoje telo. Aj ked pridete domov :) aj manzel sa uz po pol roku chyta tanecnych krokov :) :) to je moj pribeh...
Ahojte. Ja tu nechcem davat rady, len sa chcem podelit so svojou skusenostou. Tiez som si presla podobnym pribehom. Mam dobreho manzela, ktory mi pomaha, vzdy bol pozorny, vesely a taky akcny typ. V zasade u nas vsetko klapalo aj po narodeni synceka. Zacalo sa to zhorsovat ked mal dva rocky. Postupne som si uvedomovala, ze pojde do skolky, kde uz nebudem vidiet kazdy jeho krocik. S tym sa blizil aj moj nastup do prace v ktorej sa vyzaduje aby ste riadne stihali s trendami. Zacala som mavat stavy nenormalnej aktivity : kym bol manzel v praci vymalovala som izbu a prehodila nabytok s obdobiami pasivity. Tie postupne prevladali. Citila som sa strasne vycerpana a jedinym mojim cielom bol spanok. Chodievala som uspavat malickeho a schvalne som tam uz zostala do rana. Manzela som postupne zacala brat ako spolubyvajuceho. Viem, ze ho to trapilo a skusal vsetko mozne, ale so mnou to nic neurobilo. Akoby som stratila schopnost vyvolat v sebe nejaky cit.
Bagoj29 sice ta samozrejme nepoznam ale podla toho co pises a ako pises mi naozaj pripadas ako jeden inteligentny a dobrosrdecny clovek. Je skoda, ze si to ta tvoja nevazi. Skus este bojovat, skus to s tou manzelskou poradnou, aj tvoja zena mozno prijme nazor psychologa skor, ako tvoj nazor. Bola by vazne skoda keby to malo skoncit takto, si mlady clovek, mas len 30 a predstava prezit dalsich 40-50 rokov bez lasky a sexu sa len doprosovat ako posledny chudak tak to je vazne hrozna predstava. Drzim ti palce.
Mna vazne prekvapuje pristup niektorych zien, na ktore dokonale sedi, ze nevedia co chcu, ale neprestanu otravovat kym to nedostanu. Ked maju chlapa burana co furt chodi za kamaratmi, po krcmach, zenu si nevsima, ked pride, vrieska po nej, ze mu nechuti vecera, trieska do stola, kope do nabytku a niekedy aj do nej, tak su hrozne nespokojne ze nieje mily a romanticky. Ked maju mileho a romantickeho chlapa, ktory im pomaha, tak su zase nespokojne, ze maju nejakeho zzensteleho nechlapa a uz im chyba, ze ich obcas neprepleskne. Nastastie nie vsetky zeny su take rozhadzane, len tieto nam robia zle meno. Ale aj v okoli poznam vela peknych parov kde si pomahaju navzajom, v niektorych pripadoch chlap aj vela pomaha v domacnosti a ta zena si to vazi a obdivuje ho. Ja to nepovazujem za ziadnu zzenstelost toho chlapa ale za jeho dobre srdce. Bagoj29 skus este manzelku dotiahnut do manzelskej poradne. Tu sme vsetci len amateri, ale psychologovia, ktori sa na take pary ako vy specializuju vam budu vediet lepsie pomoct. Manzelstvo predsa nemoze byt o tom ze urobime si decko a potom ma nezaujimas, rob si co chces len ma preboha neotravuj s nejakou laskou, to sa mozte rovno rozviest.
Smejem sa ale poviem jedine - robite chybu obaja. Ty ze vecne doliezas a tvoja zena v tom, ze namiesto toho aby otvorila s prepacenim papulu co vsetko jej chyba vo vztahu a ze nie je spokojna so sexom...tak to dusi v sebe a chova sa jak ladova kralovna a potom ak to je nahodou ona tak srdce si vie vyliat az prostrednictvom netu. No komunikacia medzi vami zlyhala uplne...
Muzi nech sa konecne naucia neskakat zenuskam vkuse okolo rite a zeny ak maju problem tak namiesto stazovania kamaratkam by mali povedat, ze pocuj drahy skusme to tak a tak, lebo mam problem s orgazmom a podobne...nie radsej sa budete hrat na nafucane furie a potom si este najdite milenca alebo uvazujte nad tym aky iny chlap by bol lepsi od toho vasho...tlieskam
A zakladatelovi tiez odporucam nerobit zo seba v kazdom smere toho najlepsieho...skutocne to zenam ide na mozog
no jasne, ktory muz je ochotny si priznat, ze v posteli nestoji za nic? vzdy sa to tyka len niekoho ineho, nie jeho. a v jeho pripade je vzdy zena frigidna, alebo inak vadna. pokym sa k tomu budete takto stavat, vase manzelstva nebudu stat za nic. raz by ste si uz mohli konecne uvedomit, ze ste to vy, kto taha za kratsi koniec prave preto, lebo sa to zenam s vami nepaci. nie su vadne, len vy ste nevzdelani.
Byť tvojou ženou Bagoj tak ťa tiež držím min. na 10 m od seba.
Slobodná:
Neuraz sa ale podľa toho ako tu reaguješ na príspevky mňa a iných si asi dosť nespokojná alebo neuspokojená práve ty. Tvoje pesimistické narážky a narážky na mužov tomu dosť nasvedčuje. alebo si feministka.
Slobodná:
ja som nepovedal že všetci sú vedľa, naopak mnohí z Vás mi dosť pomáhajú. Nechám si aj poradiť a netvrdím že som bez chýb, ani že som dokonalý milenec. Možno, možno je chyba vo mne presne to chcem zistiť. A tu dávno nejde len o to čo sa deje v posteli aj keď netvrdím že to nesúvisí. Čo je podľa teba ideálny manžel? lebo mám pocit, že tebe ťažko vyhovieť.
podobny: Nie je to arabské príslovie, iba to patrí k tradícii, ale je to blbosť. Hlava rodiny musí mať rešpekt, ale neznamená to každý deň mlátiť ženu, ktorú vraj miluje.
