V úzadí

Aj to je názor. A možno z týchto mojich príspevkov to tak je aj cítiť. Ľudí si nepripúšťam k telu v zmysle, že chvíľu trvá, kým sa niekomu otvorím. O bežných veciach sa s ľudmi nemám problém baviť. Doma som však úprimný a otvorený človek, určite nie chladný, dokonca sa aj smejem :D Teda takto to bolo prednedávnom, kým mi nedošlo zopár vecí.

neviem, ale ked sa clovek stavia k ludom odmietavo, potom sa mu to celkom iste vrati.
mozno ty sama si chladna a nepristupna, preto ta beru vsetci inak. a mozno preto sa tesia, ze uz vypadnes z domu.

Práve preto ľudí nerozdeľujem na dobrých a zlých, lebo človek netuší čo ich ovplyvnilo. Ja nebudem nikomu ubližovať, to zas nie. Skrátka si už nikoho nepripustím k telu. Takto už fungujem nejaký čas a budem asi aj naďalej, hoci tam bola vôľa to konečne zmeniť.

chyba, toto prevadza vela ludi, neskor ale na to doplatia ini, ktori su citlivi a nezasluzia si tvrde bezcitne jednanie a tito ludia (zatrpknuti, tvrdi) im ublizuju, lebo bolo kedysi ublizene im

ak mas skutocne na viac, tak NAPRIEK tomuto vsetkemu, co sa ti stalo nezatrpkni

zapamätaj si to, davaj si na ludi pozor, ale existuju ludia, ktori si zasluzia dobre jednanie, mozno prezili presne to co ty a budu ta chapat

Asi je zbytočné zamýšľať sa nad tým, prečo ja to tak. Na spravodlivosť neverím už od detstva a rokmi sa mi to stále potvrdzuje. Takýmto spôsobom zo mňa bude jeden zatrpknutý, tvrdý človek. O vlastnej rodine už ani neuvažujem. Matka ma pripravila do tohto sveta skutočne neobvyklým spôsobom. Snáď sa mi podarí byť jedného dňa bez akýchkoľvek citov, lebo život bez nich by bol oveľa jednoduchší.

o tom rozhodni, ked opadnu najsilnejsie emocie (ktore mas teraz a su plne pochopitelne)

zo skusenosti ti mozem povedat, ze ich nezmenis a ani to, co sa udialo neovplyvnis, proste to tak je v mnohych rodinach a tahas od zaciatku za kratsi koniec

ale rokmi sa moze karta obratit, nevies, co sa tam zomelie

co sa mamy tyka - zatial by som mozno pretala kontakt s nou aj ostatnymi docasu, dovtedy, kym to tebe bude vyhovovat a kym sa nepostavis na vlastne nohy

oni si vsimnu, ze o tebe nic nevedia a ze sa neozyvas, najprv sa priprav na sprsku vycitiek a Co., ale po rokoch sa to obrati a budu zobrat o to, aby si napisal/a aspon parkrat v roku a prisla na navstevu, to mi ver

Tiež si myslím, že diskusia by bola na mieste, ale s nimi je to nemožné. Ohľad na mňa neberú, ani v maličkostiach. Ohľad sa berie len na môjho súrodenca, lebo sa mu pritrafilo dieťa. A miesto toho, aby si začal zariaďovať život on už pred rokmi, mu zariaďuje život matka. Rok sme tu dokonca žili všetci aj s jeho rodinkou. Jedna izba pre mňa, zvyšok bytu pre nich a žiadne dohody nikdy neplatili. Už chápem, prečo sú v rodinách ťažké vzťahy. Ešte sa rozhodujem, či chcem s mojou matkou ostať v kontakte, keď odídem. Ale asi nie, keď prvoradé je jej celý život staršie dieťa. Raz sa už táto rodina rozpadla (rozvod)a asi ani ja už nechcem byť jej súčasťou. Preto vás ešte prosím o názor, či mám za sebou definitívne zabuchnúť dvere.

Ked sa citis ukrivdena, tak nemlc a ozvi sa. Neviem ake mate vztahy v rodine, mozno to tvoj rodic ani nemysli zle, mozno netusi, ako sa citis. Vsetko treba prediskutovat a dohodnut sa tak, aby boli vsetci spokojni. Tak napr. moja mama ma troch surodencov, vsetci sa v dospelosti osamostatnili ale neskor sa teta k babke vratila aj s muzom, mali dve deti. S babkou nebolo lahke vyjst a toto spoluzitie som im urcite nezavidela. S rodinou sa dohodli, ze teta babku doopatruje a za to jej ostane jej byt a tak aj bolo. S babkou to vobec nebolo lahke, vo vyssom veku trpela stareckou demenciou, teta jej menila plienky, starala sa o nu, pritom babka bola hasteriva a toto trvalo roky. Za to, co si s nou vytrpela si ten byt zasluzila. Toto bola situacia u nas, u vas moze byt ina ale vzdy je dolezite si to vydiskutovat a dohodnut sa.

Môj rodič práveže dobre vie, že mám problém s uplatnením sa v živote - neverím si, že to ďaleko dotiahnem. Zo dňa na deň som napríklad bez práce. Áno,práve teraz pred sťahovaním. A pred mojimi očami prebieha nákladná rekonštrukcia, aby sa tu rodinka čím skôr pekne zabývala, keď vypadnem. A všetky úspory, ktoré mám pôjdu na vykrytie obdobia, kedy nebudem mať stály príjem. Takáto je momentálne situácia.

Presne tak, suhlas s ostatnymi prispevkami od bab. Navyse, mysli na to, ze prestavbu si nefinancoval tvoj surodenec, ale tvoj rodic, cize byt stale nie je a zrejme ani nebude jeho. Uvidis teda, komu ho rodic ponecha, ale zjavne mysli na to, ze ak zatiahol financne prestavbu, tak bude vas oboch a vy sa uz vyrovnate medzi sebou.
Je to smutne, ze taketo veci musia byt, ale myslim, ze by sa na teba nekladol taky velky narok, ak by si nebol schopny to zvladnut :)