Ahojte, viem, že je to stokrát obohraná téma, ale predsa.
Môj prípad, je asi trochu špecifický. som už v treťom ročníku. V prváku som začala školu úplne v pohode, niektoré skúšky som ale neurobila a potom na mňa rodičia začali tlačiť. Ale aj to nezrobenie skúšok som brala s nadhľadom ešte ma to nezlomilo, mala som chuť bojovať ďalej.
No ako šiel semester za semestrom, bolo toho viac a viac a viac..a pomaly nebadane sa začala lámať moja psychika, rodičia už prestali tlačiť, ale ja som zrazu nevedela vypnúť. Začalo sa mi stávať to že som dokázala celú noc bez minúty spánku prebdieť lebo som nemohla spať, tak som niekedy fungovala aj 48 hod. bez spánku, začala som brať najprv guayakuran, teraz guayakuran a diazepan niekedy od tretej ráno, ked už nedokážem z krčov vypnuť.
Drilujem veľa a učím sa priebežne ale teraz som v siutácií že sa mi pritrafili aj zdra. problémy a iné nepríjemnosti a proste nestíham, je predo mnou 9 skúšok na každú mám cca len 2 dni a nedokážem sa upokojiť. Skúšala som si spísať a dodržiavať presný plán ale to množstvo hodín nestačí na zvládnutie tých skúšok.
Chcem len poznamenať, že cez strednú som bola šťastný normálny človek, ešte aj začiatok vš..len tými nenormálnymi hodinami nad učivom zo mňa ako keby odišiel život a upadla som odvtedy už do trojročnej takmer sústavnej depresie, nemám odvahu nechať školu, lebo každý na mňa tlačí, že min. bc a potom keď chcem môžem odísť.
A ja na to nemám odvahu odísť len tak..hoci niekey mám pocit, žeby to bolo najlepšie riešenie. ale nikto ma v tom nepodporí a ja si nedokážem byť istá čo robiť.
Ako prekonať strach pred skúškou
Ahoj strachoprd,
Existujú konkrétne techniky ako zvládnuť stres pred štátnicami. Vychádzajú z toho, že stres vzniká kvôli pocitu nevyhnutnosti aby sa situácia vyvinula podľa tvojích predstáv. No nemôžeš ju kontrolovať a bojíš sa, že sa vyvinie zle. Tieto tri body sú všetko, čo treba na odbúranie stresu.
S týmito technikami zvládneš štátnice v kľude, bez nervov a paniky.
Najzákladnejšia technika je ČO NAJHORŠIE SA MôŽE STAŤ?
Predstav si, že sa stane to najhoršie: Vytiahneš si najťažšiu tému zo všetkých. Zamrzneš a vypadne to aj to málo, čo si vedel. Nespravíš štátnice. Znechutená komisia ťa pošle preč.
A teraz sa spýtaj sám seba: Čo najhoršie sa môže stať, ak tie štátnice nespravím? Čo by sa stalo? Naozaj by som zomrel? Budem hladovať, žiť pod mostom, zamrznem cez zimu? Je škola moja jediná šanca? Už nikdy nenájdem dobrú prácu? Rozhodne NIE.
Nebude to jednoduché, ale prežiješ. Tvoj život NEBUDE zničený. Chvíľu by si sa cítil mizerne, skúčene, stratene. No časom to prebolí. Máš aspoň jeden opravný termín – jednu novú šancu. Niekedy i dve. Takže nič nie je stratené. Prípadne sa vrátiš domov, pôjdeš bývať s kamošom a budeš za čas pracoval v robote, ktorá ťa nebaví. Ale prežiješ.
Vedz aj to, že existuje mnoho ďalších príležitostí než škola. Samoštúdium, stovky vzdelávacích programov a kurzov, online vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie. Veď pozri koľko ľudí sa vypracovalo na vrchol bez školy. Vymenuj ich niekoľko – z okolia aj zo sveta. Aj ty sa môžeš takto vypracovať.
Uvedomenie, že prežiješ aj keby si štátnice nespravil prináša zmierenie s negatívnym výsledkom. Nech to dopadne akokoľvek, ty pôjdeš ďalej – k lepšiemu. Preto prestaneš byť nervózny a vystresovaný.
Takže čo také najhoršie sa môže stať???
Ďalších 8 ukľudňujúcich techník ako zvládnuť stres pred štátnicami je tu:
bezbolestneucenie.sk
Všetky techniky sú ZADARMO :-)
Pred pár rokmi som bol na tom podobne a rozhodol som sa napokon pre dobrovoľný odchod. Dá sa povedať, že skúšky mal už všetky porobené, ale nebol som presvedčený o tom, že je to správna cesta tam, kde som bol a chcem skúsiť niečo nové. Miestami som si tam myslel aj to, že som pomerne zakliatý a musím odísť proste, aby som sa zbavil večnej smoly hihi. Celkovo nič dobrého ma tam nestretlo, ako si som tam nezapadol vôbec. Hoci bojoval som zo všetkých síl.
Jasné, že zažíval som tlaky zo všetkých strán, ale povedal som si, že za svoje činy budem niesť zodpovednosť len ja sám a tú zodpovednosť prevezmem na seba bez problémov, hoci možno nebudem mať takú pozíciu akú som mal pred tým hlavne u známych. Vedel som tiež, že rodičia revolver nemajú a budú musieť to akceptovať. Hoci miestami bolo aj poriadne dusno :D Ako to býva niekedy čas všetko vylieči. Teraz po 3 rokoch od toho rozhodnutia som šťastný, získal som nielen dôveru ako aj podporu ľudí naspäť, ktorí mi skoro vôbec neverili po tom, ako som sa zachoval. Žijem teraz úplne zmysluplný život s každým dňom prežitým naplno a s tým, ako som tie posledné 3 roky prežil sa nedá porovnávať s predošlými. Môj súčasný život začal dávať lepší zmysel a naberať i ten správny smer. Zdá sa, že podarilo sa mi odkliať sa, ale nekrič hop, pokiaľ si nepreskočil. Nasledujúce dva roky má čaká ešte jedna veľká skúška a dúfam, že uspejem.
strachoprd
sory, az teraz som si precitala poriadne temu a preto mazem moj dolunizsi prispevok v plnom rozsahu
Riadne sa priprav a „nabifli" a prestanes mat strach, obavy. P.s- ina ucinna rada neexistuje.
Ahoj,
Taketo stavy som aj ja zvykla mavat v 1vom rocniku alebo potom som si povedala ze ucila som sa a spravim to a hotovo, nebudem marnit cas nad negatyvnymi myslienkami. Spravili iny spravym aj ja a ak nie, nikto nezomrie spravim inu. Povznes sa nad to! Drzim palce hlavne neanalyzuj ako neurotik len si tym sama sebe robis zle.
Ahoj, keďže aj ja som bol do nedávna vysokoškolák a viem aké je to mať strach zo skúšok, tak viem ako sa asi cítiš. Problém je v tom, že ja som to bral o dosť ľahkovánejšie ako ty. Už len preto, že neboli také tlaky na mňa ako na teba a tiež som nemal toľko skúšok. Máš toho naozaj dosť, podľa toho čo píšeš. Semester ale končí začiatkom februára nie? Prečo musíš tie skúšky mať tak na tesno?
Ja som napríklad na skúšky vôbec nemyslel, kým nebol čas sa učiť...a že som si ho vždy nechával dosť málo (deň max. dva pred skúškou). :D Keď to ale máš takto na tesno tak sa to nedá.
Strach zo skúšok budeš musieť prekonať sama, toho ťa nikto nezbaví. Musíš ale aj nejak odreágovať. Nejde to len stále sa učiť. Skús si napríklad odbehnúť na hodinku do fitka, alebo zabehať si. Sratíš síce hodinku-dve na učenie ale získaš kopu energie a bue sa ti učiť lepšie. Ďalej mám overené, že lepšie je učiť sa pri pohybe. Ja som sa napríklad vždy prechádzal, keď som sa učil a išlo mi to lepšie. A uvidíš, ako sa ti bude zaspávať, keď si zacvičíš. :)
Neviem či chceš mať dobrý priemer, ale podľa toho čo píšeš, chceš hlavne dokončiť bc. Ak nestíhaš, tak sa uč len to najnutnejšie aby si prešla. Neskúšaj sa učiť všetko, to sa nedá. Určite má aj viac ako jeden termín takže treba niekedy aj riskovať.
Mne je ale ťažké radiť...nezažival som to čo ty lebo ja som taký celkom flegmoš ale samozrejme strach som mal tiež. Len tú školy som si toľko nepripúšťal. To by si nemala robiť ani ty. Keď to nedáš, tak to nedáš...život ide ďalej. Netreba si z toho robiť hlavu. Rodičia ťa predsa nezabijú a musia ťa aj pochopiť, že máštoho veľa a je to ťažké.
Sama si si vlastne odpovedal v čom je problém. Tráviš príliš času učením a zabíjaš tak najlepšie roky života. Rob aj to, čo ťa baví a nevenuj sa len škole. :)
